idem dolu riekou za hvizdu vetra
cítim niečo vo vzduchu
kráčam mestom duchov
na stromoch nevidím žiadne lístie
havran plachtí za mesačného svitu
chvíľkové potešenie, úplne nové topánky a džíny
vyzývavá chôdza so stopou parfému
no nie je to tak, ako to vyzerá
falošné úsmevy na obaloch, v magazínoch
predstierajú pokoj, no v skutočnosti krvácajú
nik tu pravdepodobne neostal živý
skaza bola vykonaná, teraz je to mesto duchov
modlitby nespasia toho, kto je naveky zatratený
povedal som, nič tam nie je, iba obrysy pohybujúce sa okolo
stále nemajú dosť
hľadajú cestu, ako vyzerať mladšie, nehľadiac na cenu
to je to, o čom snívajú počas dňa, počas noci
žiadna vďaka, žiaden rešpekt, žiadne hranice
nik tu pravdepodobne neostal živý
skaza bola vykonaná, teraz je to mesto duchov
modlitby nespasia toho, kto je naveky zatratený
povedal som, nič tam nie je, iba obrysy pohybujúce sa okolo |
Dave Brannigan:
Dave Brannigan:
Bod Omylu:
