Suzanne Ťa vezme na jej obľúbené miesto blízko rieky,
počuješ, ako okolo plávajú lode,
môžeš stráviť noc vedľa nej,
a vieš, že je tak trochu bláznivá,
ale to je to, prečo tam chceš byť,
a podáva Ti čaj a pomaranče,
ktoré prekonali celú tu cestu z Číny,
a keď si jej práve chcel povedať,
že pre ňu nemáš žiadnu lásku, ktorú by si jej dal,
vtedy Ťa dostala na jej vlnovú dĺžku,
a nechala, aby rieka za ňu odpovedala,
to je to, prečo budeš navždy jej milovaný,
a chceš s ňou cestovať,
a chceš cestovať slepý,
a vieš, že Ti bude dôverovať,
pretože sa dotýkaš jej dokonalého tela svojou mysľou...
A Ježiš bol námorníkom,
keď sa prechádzal nad hladinou,
a strávil dlhý čas sledovaním,
z jeho opustenej drevenej veže,
a keď už vedel naisto,
že len utopení ho môžu vidieť,
povedal: “Všetci ľudia potom budú námorníci, kým ich more neoslobodí.”
Ale on sám bol zlomený, dlho predtým, ako sa obloha mohla otvoriť,
opustený, takmer ako ľudská bytosť,
klesol pod Tvoju múdrosť ako kameň,
a chceš s ním cestovať,
a chceš cestovať slepý,
a myslíš si, že možno mu budeš dôverovať,
pretože sa dotýka Tvojho dokonalého tela svojou mysľou...
Teraz Ťa Suzanne berie za ruku,
a vedie Ťa ku rieke,
na sebe má oblečené kúsky látok a perie,
zo skladov Armády spásy,
a Slnko steká dolu ako med,
na našu dámu prístavu,
a ukazuje Ti, kde hľadať,
medzi odpadom a kvetmi,
sú hrdinovia v chaluhách,
sú deti v brieždení,
naťahujú sa za láskou,
a budú sa naťahovať tým spôsobom už navždy,
kým Zuzanka drží zrkadlo,
a chceš s ňou cestovať,
a chceš cestovať slepý,
a vieš, že jej môžeš dôverovať,
pretože sa dotýka Tvojho dokonalého tela svojou mysľou... |
Leonard Cohen:
Leonard Cohen:
Leonard Cohen:
Leonard Cohen:
