|
|
Francis Cabrel - Said Et Mohamed Francis Cabrel - Said Et Mohamed |
| Menila hotelové plachty
Odtlačky prstov na košoch
Malá lastovička uprostred havranov
Spievala "Desperado"
Ja som mal nedostatok spánku
Nechal som sa oklamať slnkom
A ona, z druhej strany chodby
Rozospievavala zrkadlá
Strávil som jednu hodinu jej života
Jednu hodinu pod alžírskym slnkom
A ako tak planéty bežia,
Utekajú aj chvíle, ktoré potom ľutujeme
Za jej privretými viečkami
Som videl viac šedej než červenej
Keď som odišiel, pochopil som,
Že som niečo stratil
Jej deti, ktoré v škole nič nerobia
A majú vrecká plné lepidiel v tube
A každopádne ti nikto nepomôže
Keď sa voláš Said alebo Mohamed
Je to nebo navždy kučeravé
Je to okno s výhľadom na tretí dvor
Je to výkrik susediek s ušami všade
A hodiny zlého spánku
Ale ak je poblízku niekto, kto rozumie
Zlý Francúz, moslim
Pod obežnou dráhou planét
Bolo by dobré, ak by sa znepokojil
Pred tým, ako jej viečka explodujú
Nech sa predávkuje tou šedivou
Keď som odišiel, pochopil som
Že by sa s tým niečo dalo spraviť....
Ty posielaš desať frankov
Pre deti z Ghangy
Lebo si videl fotky, ktoré ťa rušia
Posielaš desať frankov
Pre deti z ďaleka
Lebo si videl fotky, ktoré naháňajú strach
A o tej, s ktorou sa míňaš, lebo býva pod tebou
O tej z bytu pod tebou, s ktorou sa stretávaš,
Odkedy som sa vrátil do Marseille,
Jej priatelia nemajú novinky
Je veľa lastovičiek
Alebo veľa havranov
Musela zmeniť geto
Ja si skôr myslím, že
Mení plachty v inom hoteli
Utiera odtlačky prstov
Na iných košoch
Z druhej strany druhej chodby
Určite rozospievava zrkadlá
Rozospievava zrkadlá |
| |
