Ružové ráno, volá nás,
otvára naruč dokorán,
a že má cit pre vtip a špás,
núka nám vodu,vzduch a stan.
Po zrkadle je prázdny rám,
vráska nad prísnym obočím,
dnes hlavu trochu ťažkú mám
a soľ ma štípe do očí.
Mám,mám,mám,
ráno mám najsladší spánok,
ráno tvoj dych ako vánok
ma zo snov prebudí.
K nám,k nám,k nám,
o strom hľadia lúče slnka,
svrček melódiu brnká,
čo zložil pre ľudí.
Mám,mám,áááááááá
ču vari,ču vari
Mám,mám,áááááááá
ču vari,ču vari |