PATRÍCIA VITTEK-NEBO
SLNKO ZHASLO MOŽNO NAVŽDY,
TU POVOLÍ MOMENT KAŽDÝ,
KRIŽOVATKA MŇA A TEBA,
NESPOZNÁVAM SAMU SEBA
SMRŤ VNÍMAŠ INAK,
AKO JA Z DRUHEJ STRANY,
KÝM JA SI TÍŠKO LÍŽEM RANY
MYŠLIENKY SPÁLILI UŽ MOJU MYSEĽ,
ZHORELA PÚŠŤ AJ POSLEDNÝ KVET,
ZOSTALO PRÁZDNO, NČ NEMÁ ZMYSEL
V HLAVE MÁM TMU NECÍTIM SVET
PRŠÍ,
A PADÁ NA MŇA NEBO
PRŠÍ,
PADÁ NA MŇA NEBO
ZBLEDOL ŽIVOT V ŤAŽKEJ CHVÍLI,
HLAVA V SMÚTKU SRDCE KVÍLI,
SKÚŠAM CHÁPAŤ MŇA AJ TEBA,
NO TY VŽDY VIDÍ Š IBA SEBA
SMRŤ VNÍMAŠ INAK, AKO JA
Z DRUHEJ STRANY,
KÝM JA SI TÍŠKO LÍŽEM RANY
MYŠLIENKY SPÁLILI UŽ MOJU MYSEĽ,
ZHORELA PÚŠŤ AJ POSLEDNÝ KVET,
ZOSTALO PRÁZDNO, NČ NEMÁ ZMYSEL
V HLAVE MÁM TMU NECÍTIM SVET
PRŠÍ,
A PADÁ NA MŇA NEBO
PRŠÍ,
PADÁ NA MŇA NEBO
MINÚTY PLYNÚ,
NOŽOM PRERÝVAJÚ DUŠU
ZOSTALI MI OČI PLNÉ SOLI
CHCEM LEN UTIECŤ, LIETAŤ,
AKO KEĎ DIVÉ KONE KLUŠÚ
TVOJ ODCHOD BOLÍ, BOLÍ
MYŠLIENKY SPÁLILI UŽ MOJU MYSEĽ,
ZHORELA PÚŠŤ AJ POSLEDNÝ KVET,
ZOSTALO PRÁZDNO, NČ NEMÁ ZMYSEL
V HLAVE MÁM TMU NECÍTIM SVET
PRŠÍ,
A PADÁ NA MŇA NEBO
PRŠÍ,
PADÁ NA MŇA NEBO,
PADÁ NA MŇA NEBO. |
Patrícia Vitteková:
Patrícia Vitteková:
Patrícia Vitteková:
Marta Jandová:
Patrícia Vitteková:
