Cítil si sa niekedy ako igelitová taška,
poháňaná vetrom, ktorá chce začať odznova.
Cítil si sa niekedy tak tenučký,
ako domček z karát,
jedno fúknutie od zosypania.
Cítil si sa už niekedy,ako keby si bol pochovaný hlboko,
šesť stôp od výkrikov, ale nezdá sa, žeby niekto niečo počul.
Vieš že je tu pre teba vždy šanca,
pretože je v tebe iskra.
Musíš vznietiť to svetlo,
a nechať ho svietiť,
jednoducho vlastniť noc,
ako na štvrtého júla.
Pretože, zlatko, ty si ohňostroj,
poď, ukáž im, za čo stojíš,
ohrom ich ako vystrelíš cez oblohu.
Zlatko, ty si ohňostroj,
poď, nechaj svoje farby vybuchnúť,
ohrom ich, spadnú z teba dolu.
Nemusíš sa cítiť ako odpad,
si originálny, nemožno ťa nahradiť,
keby si len vedel, čo v sebe budúcnosť ukrýva,
po víchrici príde dúha.
Možno si dôvodom, prečo sú všetky dvere zatvorené,
tak môžeš otvoriť tie, ktoré ťa navedú na dokonalú cestu,
ako svetelný blesk tvoje srdce zažiari,
a až príde čas, spoznáš to.
Musíš vznietiť to svetlo,
a nechať ho svietiť,
jednoducho vlastniť noc,
ako na štvrtého júla.
Pretože, zlatko, ty si ohňostroj,
poď, ukáž im, za čo stojíš,
ohrom ich ako vystrelíš cez oblohu.
Zlatko, ty si ohňostroj,
poď, nechaj svoje farby vybuchnúť,
ohrom ich, spadnú z teba dolu.
Bum, bum, bum
dokonca jasnejšie než mesiac, mesiac, mesiac
vždy to bolo vo vnútri teba,
a teraz je čas to vypustiť.
Pretože, zlatko, ty si ohňostroj,
poď, ukáž im, za čo stojíš,
ohrom ich ako vystrelíš cez oblohu.
Zlatko, ty si ohňostroj,
poď, nechaj svoje farby vybuchnúť,
ohrom ich, spadnú z teba dolu.
Bum, bum, bum,
dokonca jasnejšie než mesiac, mesiac, mesiac,
Bum, bum, bum,
dokonca jasnejšie než mesiac, mesiac, mesiac.
|
Michael Bublé:
