Mali sme pätnásť boli králi ulíc,
skrývali sa pred slnkom a hovorili o výslní.
Jeden deň na brigáde, víkend plný,
jak keby sme urobili Tesco, plnú policu vín.
Betón je studený a drsný viem,
no vylez naňho bosý, keď je vonku letný deň.
Keď prší na nohy sa lepí zem,
rovnako v živote, bez slnka neni happy end.
A aj to hrozno na ňom rástlo,
čo robilo z nás hrdinov, no minimálne nás troch.
Niekedy piatich, piatky desiatich,
nefajčil som trávu aj tak som bol nonstop vysmiaty.
Volám to sídliskové detstvo,
BMXky, ruksaky a všetko sa tak lesklo.
Toto sú korene jak Questlove,
ja potrebujem svetlo, teda slnko, veď som Plexo.
Tak otvor okno, poďme nádych,
nie neskáč, zvolaj známych.
Svieti slnko a čo nám bráni,
vyraziť do sveta a začať si plniť plány.
Tak otvor okno, poďme nádych,
nie neskáč, zvolaj známych.
Svieti slnko a čo nám bráni,
vyraziť do sveta a začať si plniť plány.
Teraz ho potrebujem rovnako
a keď sa zatiahne tak vyhrážam sa oblakom.
Jak pred rokmi, aby sme nezmokli,
za moju svorku zdvíham bez váhania päsť do tmy.
Veď sú to všetko psy a tak sme jednotní,
čakáme na východ, pretože slnko cez noc spí.
Plávame bez kotvy, zatiaľ nás nestopli
a Oskar nad hlavami vytvorí nám endorfín.
Slnko je parťák vždycky zobere mi ďalšie pivo
a všetci šoféri sa pozerajú závistlivo.
Krásny život, vraj som mimo, hovoria si pianissimo,
tam sa otoč na päte a nezabudni spraviť C-walk.
Zase jak kedysi, doba sa nezmenila,
zmenšili sa kulisy.
Lejeme viacej, iba niektorí sú chemici,
no slnko svieti rovnako a zatiaľ nám to nevisí.
Tak otvor okno, poďme nádych,
nie neskáč, zvolaj známych.
Svieti slnko a čo nám bráni,
vyraziť do sveta a začať si plniť plány.
Tak otvor okno, poďme nádych,
nie neskáč, zvolaj známych.
Svieti slnko a čo nám bráni,
vyraziť do sveta a začať si plniť plány.
Som tá kolečková hviezda čo tu žiari,
moje meno je Bekim a takto ma to baví.
Bez zábrany, užívať si život, plniť plány,
ďakujem za prvý nádych tebe mami.
Keď prebúdza ma slnko, vstávam pravou nohou,
sadám na môj kolovrátok a opúšťam domov.
Vysmiata tvár blúdi ulicami mesta,
ten najlepší pocit a nemám s tým chuť prestať.
Plexo vraví, keď prší na nohy sa lepí zem,
už vieš prečo mám blatníky a stále nevládzem?
S kamarátmi v parku pri západe slnka,
bude dlhá noc v plnom klube a v ňom žúrka.
Po ťažkej noci na stole ma čaká vývar,
žmúrim oči a žmolím si ich jak mýval.
Keby som vedel chodiť asi by som kríval,
keď si zdravý, vypadni von, doma sa neskrývaj.
Tak otvor okno, poďme nádych,
nie neskáč, zvolaj známych.
Svieti slnko a čo nám bráni,
vyraziť do sveta a začať si plniť plány.
Tak otvor okno, poďme nádych,
nie neskáč, zvolaj známych.
Svieti slnko a čo nám bráni,
vyraziť do sveta a začať si plniť plány.
Plexo, Infinit, Bekim, Slnko, tak vypadnite von a neseďte doma, šak konečne svieti.
|
Plexo:
