Včera som chytil rybu, ale brat mi ju zjedol.
Ostala mi z nej len pravá ruka.
Môj príbeh je, je celkom prostý –
je mi tu dobre, lebo som sprostý.
Levoču som vychodil, som retardovaný,
všetci mi hovoria Riško Ďžovany.
Najšťastnejší človek, humor mu nechýba,
aj keď je debilný, tým zlým sa vyhýba.
Nepracuje nikde, v ústave pobýva,
najradšej sedáva pri pohári piva.
Má tam svoju Aničku, sadnem ku nej na stoličku,
dá jej rúčku na nožičku, objedná jej Borovičku.
Svet sa zmestí na gombičku, dva úsmevy sú na líčku,
slzy šťastia na krajíčku už pri druhom poháričku.
Bez starosti obidvaja, nevinnosť ich spolu spája.
K životu stačí mi jedlo a šaty,
Aničku vystískať, denaturáty.
Neviem, čo dobré a čo tu zlé je,
nestarám sa o to, čo sa kde deje.
Pesničky záver je celkom prostý –
tomu je dobre, kto je dnes sprostý.
Pesničky záver, je celkom prostý –
je mi tu dobre, lebo som sprostý.
|
Mloci:
Mloci:
Mloci:
