Marcela: Obráťme list
do nových brán,
nechám ťa ísť,
chcel si to sám.
Spolu: Chýba nám prietrž slov,
sme k sebe nároční,
svet pre nás zdá sa byť
zbytočný.
Michal: Môžeš sa vrátiť,
viem, že som blúdil,
nestrácam nádej,
čas za mňa súdil.
Spolu: V objatí vráť mi deň,
skús zabúdať,
ver mi, že máš ma stále rád.
My sme spálení
viac ako púšť,
nevieme v zabúdaní zhasnúť.
Sme spálení,
popol a prach,
tajomstvo zlámaných duší
spí v nás.
Michal: Prichádza polnoc,
s ňou tvoja vôňa.
Marcela: Keď si tak blízko,
som viac než doma.
Spolu: V objatí skús sa smiať,
skús zabúdať,
už viem, že máš ma stále rád.
Sme spálení
viac ako púšť,
nevieme v zabúdaní zhasnúť.
Sme spálení,
popol a prach,
tajomstvo zlámaných duší
spí v nás.
Á, á, á, spí v nás.
|
Robert Burian:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
Dočolomanský:
