Mal som rád ten dom a teba v ňom,
keď noc hrala slepú babu za oknom,
občas si k nám prišla zohriať ruky,
tam v izbe veľkej sotva dvakrát tri,
mali sme runway až k brehom Sumatry,
svet bol platňa, čo sa večne krúti.
Tá platňa dohrala o čosi skôr,
žiadna láska nemá sedem životov,
nedovidí ani koniec básne,
mal som rád ten dom a teba v ňom,
dodnes čakajú ťa stromy za oknom,
verné vojsko panny orleánskej.
Ako vták opustený nebom,
zostalo moje srdce tebou,
tvoj hlas mu z diaľky hovorí:
Neodpočívaj v pokoji.
Mal som rád ten dom a teba v ňom,
dnes ma chladí ako kabát po mŕtvom,
no nechávam ho na noc odomknutý,
tam v izbe veľkej sotva dvakrát tri,
zajtra vyskúšam tú platňu obrátiť
a možno sa svet znova začne krútiť.
Ako vták opustený nebom,
zostalo moje srdce tebou,
tvoj hlas mu z diaľky hovorí:
Neodpočívaj v pokoji.
Ako vták opustený nebom,
zostalo moje srdce tebou,
tvoj hlas mu z diaľky hovorí:
Neodpočívaj v pokoji.
Mal som rád ten dom a teba v ňom.
|