Je to posun, je to osud, že sme ostali v hre,
začali sme, pokračujeme,stále nekončíme,
je to jak príbeh, v ktorom ostali sme iba my dve,
hrdinovia neplačú a preto verím, že sme pripravené.
A niekedy sa nedarí a viem šak poznám to,
Nycol zozeň nový byt a prosím poď nato.
Vychutnávam pocit aj vtedy, keď sa nedarí,
všetko si pamätám, jak pes, zdary aj nezdary.
Počkám si na deň kedy ožiari ma svetlo,
možno cestou prepadneme tmou, bude to peklo.
Možno prefúkne nás vietor, oprášime sny,
bude to preto, lebo hrdinovia neplačú,
ale tvrdo prebijú sa svetom,
tvrdo píšu svojím perom.
V živote zanechajú ryhy,
je to jak obraz priamo z našej knihy, my s nimi a snami naše rými, ktoré ma spreádzajú v každej ťažkej chvíli.
A je to vonku, je to osud, je to Mixtape, je to posun,
je to chvíľa keď som ponúkla na trh holú kožu,
tracky, pri ktorých sa rozbije srdce, zastaví rozum,
sú to príbehy, sú mojim hnacím motorom,
ako kamaráti, hrdinovia príbehov, ktorých som autorom,
s ktorými žijem tie príbehy, na bare aj vonku na schodoch,
keď vidím do problémov a vidím veci ako málokto nehľadám hrdinov, poznám ich osobne, podrobne,hrdinské skutky, poznám tých, čo mi v ťažkých obdobiach podali ruky.
Ďakujem aj za tých, čo mi pijú stále krv ako upír.
Hrdinovia neplačú, rapperky neplačú.
Kašlem na veci, čo boli a na ne myslieť nemám chuť
viem, že dá sa odpustiť, nedá sa zabudnúť.
Skladám úctu ľuďom, ktorí vedia žiť naplno
a držím palce tým, ktorí čakajú na slnko. |
