Žilinská skupina AYA je na scéne už od roku 1992 a preslávili sa svojim hitom Malý princ, ktorého si spievajú všetky generácie. Pred dvomi rokmi oslávili 25 rokov a teraz pripravujú svoj 8 album, ktorý vyjde koncom roka. Prečítajte si rozhovor s gitaristom a manažérom skupiny AYA, Máriom Tománkom.

Ako vznikol nápad na organizáciu ROCKOVÝCH VIANOC?
V tých časoch nám v Žiline chýbal nejaký predvianočný „život“ a tak sme si koncom roka 1998 povedali, že skúsime zorganizovať koncert, ktorý sme nazvali Rockové vianoce a zároveň by sme tým dali aj vianočný darček všetkým fanúšikom dobrej hudby. Túto myšlienku vtedy podporilo aj mesto, zohnali sme nejaké sponzorské peniaze, ktoré chvála bohu stačili aspoň na náklady. Za účasti ďalších troch žilinských kapiel AKO DOMA, JUNGLE a ARZÉN sa nám to aj podarilo. Ostali sme veľmi milo prekvapení, že na nultý ročník prišlo pomerne veľa ľudí a to nám vnuklo myšlienku pokračovať aj do budúcnosti. Ďalšie ročníky sme programovo obohatili aj o mimo žilinských hostí. Priestor dostávali aj mladé začínajúce kapely a sme veľmi radi, že sa nám nakoniec podarilo vybudovať tradíciu s ktorou sme oslávili už 20. narodeniny!

Koho a ako napadol názov kapely? Čo znamená?
Pri vzniku kapely sme veľmi “tuho“ rozmýšľali nad názvom, ale ani jeden nebol to “pravé orechové“ a zrazu prišiel “zázrak“.  Jednu noc som mal skvelý sen, že hráme na obrovskom pódiu pred tisíckami fanúšikov a za mnou na veľkom bubne “svietil“ veľký nápis AYA! Zrazu som sa strhol zo sna, hneď som si ho zapísal, aby som ho do rána nezabudol a názov bol na svete!  Všetkým sa nám páčil lebo sa dá čítať odpredu aj odzadu, graficky je súmerný, významovo neznamená v podstate nič, ale v prípade “exportu“ kapely je v pohode čitateľný aj v zahraničí. Ypsilon nás „nakopol“ na rôzne slovné hračky v názvoch našich albumov: AJ TY, AYA!?, JÉ JÉ YÉÉ, TRY, ALE YE NÁM DOBRE, SIEDMAYA a na ďalších budeme určite pokračovať.

Mali ste pocit, že chcete s hudbou nadobro skončiť? Čo vám pomohlo v takomto období?
Áno, veľkú krízu sme mali začiatkom roka 1998, keď sme boli dosť frustrovaní z “dance“ doby, ktorá vtedy všade “zúrila“. V rádiach sa nehrali naše pesničky, z druhého albumu bolo veľmi málo”živého“ hrania a ľudia radšej uprednostňovali diskotéky pred koncertami. Vtedy sme sa pýtali, že či to má ešte vôbec zmysel. Nakoniec sme si povedali, že spravíme ešte posledný pokus a vyprodukovali sme pesničku “So mnou“, ktorá sa ako zázrakom ujala vo všetkých rádiach a tak zachránila kapelu.

Kedy a za akých okolností kapela vznikla?
Ja s basgitaristom Tiborom Nekorancom sme sedem rokov hrávali zábavy a svadby. V roku 1992 sme si povedali, že už nebudeme živé “magneťáky“ a budeme robiť vlastnú muziku. Pustili sme sa do hľadania bubeníka a speváka. Oboch (Vlada Pavla a Borisa Lettricha) sme našli v Dolnom Kubíne. Dali sme si zoznamovaciu skúšku a bolo rozhodnuté. Presný dátum vzniku neviem, ale myslím si, že to bolo niekedy v júni.

Aký je to pocit, keď si uvedomíte, že vášho Malého princa poznajú celé generácie?
Malý princ je vždy v rámci každého nášho koncertu či vystúpenia tzv. “finálna povinná jazda“. Sme veľmi vďační za to, že ho máme lebo si ho naozaj s nami spievajú všetky generácie, od detí až po starých rodičov a to je naozaj skvelý pocit!!! ...občas prídu aj zimomriavky, občas aj nejaká tá slzička od dojatia.

Máte za sebou veľké množstvo spoluprác. Čo je najdôležitejšie na tom aby bola spolupráca úspešná?
Áno, všetko čo v tejto brandži robíme je o spolupráci – je to to najdôležitejšie a zároveň, aj najťažšie. Aj kapela je jedna veľká spolupráca a my tomu hovoríme ešte aj tak, že je to jedno neuveriteľné päťčlenné manželstvo! Na záver ešte dodám, že dobrá spolupráca je len vtedy, keď zafunguje „chémia“ a keď sú všetci zainteresovaní spokojní po každej stránke.

Prispôsobujete hudbu dobe? Ak áno v čom sa vaša hudba v priebehu rokov zmenila?
Nie, nikdy sme neboli podriadený dobe. Vždy sme robili poctivú rockovú muziku bez kalkulu a bez ohľadu na rôzne módne trendy. Bola hlavne zo srdca. Od začiatku sme mali medzi albumami cca. 3 ročný rozdiel a to nebolo z dôvodu lenivosti, ale ten čas sme vždy potrebovali na to, aby nám ukázal ako “dozrel“ náš nový materiál, ale najdôležitejšie na tom bolo, aby sme my všetci boli s ním absolútne spokojní. Čiže sme sa snažili urobiť album plný kvalitných pesničiek a nie systémom jeden hit a ostatné tzv. “vata“. Čo sa týka technického vývoja pri tvorbe a nahrávaní, tak sa určite nebránime zdokonaľovaniu celkového zvuku kapely či novým a odvážnejším “arandžov”. Musí to znieť klasicky a zároveň aj moderne. Dnes je digitálna nahrávacia technika úplne o niečom inom ako tomu bolo v roku 1992, keď sme ešte nahrávali na 2,5 palcové 24 – stopé magnetofónové pásky. Ale na druhej strane, ideálne je spájať takúto “klasiku“ s digitálom a všade vo svete sa tento spôsob nahrávania veľmi často používa.

Na scéne ste už naozaj dlho a málo, ktoré skupiny to vydržia tak dlho. Aký je váš recept na udržanie sa na scéne?
Veru, veru, je to neodškriepiteľné, že sme tu už nejaký ten „piatok“, ale poradiť nejaký 100% univerzálny recept na výdrž určite neviem a pravdepodobne ani žiadny neexistuje. V našom prípade je to asi o dlhoročnom priateľstve, o vzájomnej úcte, o dobrom pocite tvoriť vlastnú muziku z ktorej sa všetci tešíme, o úspechoch aj pádoch, o dohodách, o hádkach a aj o kompromisoch. V konečnom dôsledku to asi zhrniem do toho známeho “v dobrom aj v zlom“.

Čo považujete za váš najväčší úspech?
Asi to, že sme tú našu AYA  dotiahli až do dnešných dní a že sme si fantasticky užili náš mega koncert k 25. výročiu vzniku kapely, ktorý sa uskutočnil 13.9.2017 na Mariánskom námestí v Žiline. Nemôžem nespomenúť aj to, že náš Malý princ svojou “silou“ zachránil minimálne dva ľudské životy.

Živí vás hudba alebo popri nej pracujete?
Ja sa “starám“ o kapelu, čiže okrem miesta gitaristu a vedúceho mám ešte aj manažérsky post. Okrem toho s kamarátom vyvíjame a vyrábame elektrónkové gitarové aparatúry. Boris a Pažo okrem AYA-i robia výchovné koncerty pre školy. Pažo je aj zdatným moderátorom. Stano šéfuje svojmu autoservisu. Mišo má firmu na profesionálne ozvučenie a osvetlenie rôznych kultúrno – spoločenských akcií.

Čo robíte, keď potrebujete vypnúť?
Pre každého z nás je určite priorita byť so svojimi najbližšími čo najviac. Pre mňa osobne je okrem toho veľmi dôležitý aj bicykel a hory – neskutočne ma to “resetuje“ a nabíja. Boris je veľmi športovo založený – bežky (v mladosti bol majstrom Slovenska), bicykel, turistika… Pažo je lyžiar, cyklista, ale najviac asi vášnivý turista – stál už aj na najvyššom bode Slovenska (Gerlach) a aj Európy (Mont Blanc). Stano je v zime hlavne lyžiar a taktiež miluje F1. Mišo je veľkým vyznavačom výletov hlavne na Moravu za dobrým vínom či pivom.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Do konca júna chceme vydať kolekciu dvoj DVD + CD s názvom AYA 25 ROKOV. Prvé DVD bude obsahovať video záznam mega koncertu pri príležitosti už spomínaného výročia za účasti významných hostí: Pavol Hammel, Zuzana Smatanová, Peter Cmorik, Tomáš Bezdeda, sláčikové kvarteto ŠKO Žilina a dychová sekcia Balkansambel. Na druhom DVD bude dokumentárny film AYA 25 ROKOV a rozsiahla fotogaléria mapujúca celú históriu kapely. CD nosič bude obsahovať zvukový záznam z koncertu.

Singel „S tebou život má chuť“ vyprodukovaný k 25-ke:


Potom sa nám blíži letná sezóna, takže sa tešíme na koncerty a popri tom budeme “dávať dokopy“ nový materiál na ôsme CD, ktoré vyjde koncom roka, a ktorého predzvesťou je práve “vypustená“ novinka “Pondelok prespím“.

Rozhovor pripravila: Dominika Vajduľáková