Na tento filmový humor nadviazali Monty Pythons, hovorí Meky Žbirka, najväčší expert na Beatles
Keby bol film A Hard Day´s Night o Beatles kapitolou v učebnici hudobnej výchovy, maturitnou alebo štátnicovou otázkou, najbrilantnejším študentom by bol Meky Žbirka. Túto hudobnú komédiu videl dvadsaťpäťkrát už v roku 1964, keď sa iba začala premietať, potom prestal počítať. Ak mal teda vzniknúť článok, ktorý pripomína, že film o Beatles je teraz znovu v našich kinách, museli sme mu zavolať.
„Ani by som to nemal hovoriť, pretože, čo keď si to môj syn prečíta, ja som na ten film dokonca chodil ráno. V bratislavskom kine Praha ho hrali o pol dvanástej a ja som mal akýsi pocit legitímnosti odísť zo školy. Spolužiak sa ma prekvapene pýtal, a ty kam ideš? Ale ja som nemal žiadne výčitky svedomia. Vtedy som nemal doma platňu ani video, kino bolo jedinou možnosťou si tie pesničky vypočuť. A keď sa prvé predstavenie skončilo, asi som si hneď kúpil lístok na ďalšie,“ hovorí.
A Hard Day´s Night dodnes považuje za jednu z najdôležitejších udalostí svojho života. „Veď keby nebolo tohto filmu, vy my dnes nevoláte a nerozprávame sa. Bez tohto filmu by nebola žiadna Atlantída, žiadne hranie, žiadna hudobná kariéra."
Prvý, čo nebol hlúpy
Meky Žbirka je príkladom toho, ako film Richarda Lestera dokázal ovplyvniť ľudské životy. Zároveň však zasiahol aj samotnú kinematografiu. Časopis Time ho napríklad zaradil medzi sto najlepších filmov všetkých čias a keď sa režiséri chystajú nakrúcať nejaký hudobný film, možno ani nesnívajú, že by sa mu dokázali vyrovnať.
„Hudobné filmy bývali väčšinou hlúpe, pretože si všetci mysleli, že dajú dokopy pesničky, k tomu pridajú nejaký text a bude vybavené. Tento bol prvý, čo hlúpy nebol," hovorí Žbirka. „Mal inteligentný - a ja by som sa nebál povedať, že aj dosť náročný humor. Vychádzal z tradičného britského humoru a zároveň už ohlasoval čosi nové v povetrí. Neskôr, v sedemdesiatych rokoch sa z neho vykľuli Monty Pythons a ako vidno, Beatles sa v ňom cítili absolútne prirodzene. George Harrison neskôr Monty Python aj finančne podporoval.“
Beatles sami chceli, aby film režíroval Richard Lester, ktorý spolupracoval zvyčajne
s Peterom Sellersom. Páčil sa im jeho humor.
Film A Hard Day´s Night má síce len jednoduchú zápletku, ale má ju. Beatles prichádzajú do Londýna odohrať pred televíznymi kamerami koncert a popritom sa musia vyhnúť návalu fanúšikov, nejako elegantne odpinkať novinárov, poslúchať manažéra a zvládnuť pohyb vo vyššej spoločnosti. A ako vidno, všetci štyria zvládajú všetky tieto situácie so šarmom. A ešte aj pritom dobre hrajú. Prekvapivé?
Meky Žbirka hovorí: „Keď som sa na film po rokoch pozeral znovu, až ma zarazilo, že ani jeden z nich nezlyhá ako herec. Skrátka Beales, to bolo niekoľko zázrakov naraz. Dnes keby ste chceli poskladať takú skvelú skupinu, museli by ste dvoch členov hľadať v Amerike a dvoch po celej Británii. Oni boli všetci štyria z Liverpoolu, dokonca sa stretli v jednej škole. Okrem toho dobre vyzerali, pred kamerou prirodzene hrali a ešte aj boli fotogenickí. A neboli to nafúkané hviezdy v zlatých oblekoch, ale úplne normálni chlapci.“
Bol to ťažký deň. Noc
Nápad nakrútiť takýto film vznikol hneď, ako sa Beatles vrátili z Ameriky, kde sa presadili ako vôbec prví Angličania. Producenti chceli, aby to bolo rýchlo a mali šťastie, že títo štyria mali toľko talentu, aby to dokázali splniť. „Dostali za úlohu nakrútiť filmu a súčasne k nemu zložiť pesničky - a nemali s tým problém. Raz sa aj Ringa pýtali, ako to, že keď sa v dlhom kabáte pohybuje po ulici ako taký opilec, vyzerá tak presvedčivo. A on povedal: Asi preto, že sme z párty chodili hneď filmovať. Dnes by kapela potrebovala dva roky, aby nakrútila takýto film, im na to stačilo niekoľko týždňov,“ hovorí Žbirka.
Z takéhoto typu práce nakoniec vyplynul aj názov filmu. Volal by sa inak, keby Ringo po náročnom nahrávaní nevyhlásil: „Bol to ťažký deň.“ A keby sa vzápätí nepozrel na hodiny, nezbadal, že už je po dvanástej a neopravil sa: „Noc.“ Lennonovi sa to zapáčilo a hneď začal s touto zvláštnou, jemne chybnou vetou pracovať. „John Lennon dokázal pracovať v strese, čo sa prejavilo aj v tej chvíli. Nasadol do auta a šoférovi vravel, aby sa ponáhľal, že dostal inšpiráciu a potrebuje rýchlo napísať pesničku. Napísal ju ešte v ten večer a pomerne rýchlo ju nahrali,“ hovorí Miro Žbirka.
A v tej chvíli sa zastaví: „Vidíte, už sa rozprávame dvadsať minút a ešte sme vôbec nestihli spomenúť hudbu Beatles. Je nesmierne pestrá a oveľa bohatšia, ako si ľudia obyčajne myslia, keď počúvajú Love Me Do alebo Yesterday. Oni nehrali len tri akordy dokola, mali naozaj vynaliezavé piesne a tínedžerom s hudobným talentom sa nemôže nič lepšie stať, ako keď uvidia práve A Hard Day´s Night.“
Film a pesničky vznikali súčasne. Beatles v tom čase nemali žiadne koncerty,
intenzívne žili len týmto koncertom.
Z vane vypustia aj Lennona
Mimochodom, názov tohto filmu je v čarovnom rozpore s náladou, v akej bol nakrútený. Takmer v priamom prenose zachytil najväčšie hudobné šialenstvo všetkých čias - Beatles ho vytvorili a zároveň boli aj jeho obeťami, dokázali ho však zvládnuť s neuveriteľnou ľahkosťou. Aspoň v roku 1964, keď film vznikol. Obraz toho, ako vtedy fungoval a vyzeral hudobný biznis, obohatili mnohými chlapčenskými výmyslami, niekedy až jemne surrealistickými momentkami. Medzi ne patrí napríklad scéna s vaňou, keď sa spolu s vodou vypustí aj John Lennon. Keď George Harrison dáva pred zrkadlom lekcie z holenia, keď sa Paul McCartney snaží riešiť problémy s nekontrolovateľným starým otcom alebo keď Ringo Starr budí dojem, že je úchylný bezdomovec.
Len nešťastní pracovníci televízie mohli prísť o nervy, či sa chlapci vrátia z bláznivých potuliek po londýnskych uliciach a odohrajú koncert, na ktorý všetci tak čakajú.
Na konci filmu Richard Lester pochopil, že už len stačí ukázať, ako Beatles hrajú a tak má nakoniec hlavné slovo obyčajná pesnička. A slová „she loves you, yeah, yeah, yeah, she loves you, yeah, yeah, yeah, with a love like that, you know you should be glad" môžu znieť ešte dlho po záverečných titulkoch.
Meky Žbirka: Vždy, keď mi je ťažko
Aj keď toto všetko videl Meky Žbirka už tak veľakrát a má doma aj nedávno vydané blu ray s dokonalým zvukom, pôjde asi do kina znova. Vie, že to bude iné, ako počúvať Hard Day´s Night doma z reproduktorov. „Dnes ľudia pijú vínko a užívajú všelijaké iné veci, aby sa cítili happy,“ hovorí. „Ale čo by som ja dal za to, keby som si ešte niekedy vedel navodiť ten pocit, aký som zažíval, keď som bol vtedy namiesto školy v kine. Keď som pretrpel ten dokumentárny žurnál, spustil sa prvý akord a Beatles utekali v úvodnej scéne na stanicu a za nimi húfy fanúšikov. Vždy, keď mi je ťažko, vždy keď som dolu a v neriešiteľnej situácii, spomeniem si na to, aký som bol vtedy, tú hodinu a pol, šťastný.“
Meky Žbirka má zásadu, že v každom rozhovore musí spomenúť Beatles. „Nemôžem sa ich nabažiť,“ hovorí. Dôvodom, myslí si, je to, že nikdy nemohol byť na ich koncerte. Jeho brat to šťastie mal, ale on sa v čase socializmu za hranice nedostal. „Nemohol som prekročiť železnú oponu, nemohol som si kúpiť lístok. Ten koncert mi musel brat slovne prerozprávať.“ Žbirka upozorňuje na to, aby sme si pri sledovaní filmu Hard Day´s Night všimli divoký komparz práve počas koncertných scén. „Takto sa správa komparz?“ pýta sa. „Podľa mňa všetci počas nakrúcania zabudli, na čo tam sú a jednoducho sa nechali strhnúť hudbou. Ich nadšenie je skutočné. V hľadisku bol vtedy aj jeden malý chlapec, volal sa Phil Collins. Čo by som dal zato, keby som vtedy mohol stáť vedľa neho.“
kk
