Anthology-kapela pochádzajúca z Nižnej, zaoberajúca sa symphonic a power metalom, ktorá si v roku 2016 získala srdcia mnohých milovníkov tvrdšej hudby svojim albumom Angel´s reverenge a koncertovala dokonca aj v Aténach. Prinášame vám rozhovor s ich speváčkou Raylyn.
Ako vznikla kapela a aké boli vaše začiatky?
Prvé začiatky kapely boli už v roku 2008, kedy pri samotnom zrode kapely stál Marián Gonda (gitarista, skladateľ) a bývalý člen Ján Kičin (basgitara). Postupom času sa pridali aj ostatní členovia a prvá stabilná zostava /Alexandra Hírešová - spev, Marián Gonda - gitara, Miro Grman - gitara, Ján Kičin - basgitara, Martin Solárik - klávesy a Peter Pleva - bicie/ sa v roku 2011 podpísala k vzniku dema s názvom "Exitus".
Kedy a ako ste vymysleli názov kapely? Boli aj iné nápady?
Chalani vymysleli názov kapely veľmi spontánne a nemali viac nápadov. Prvá myšlienka, ktorá ich napadla aj ostala.
Čo považujete za váš najväčší úspech?
Najväčší úspech sú pre nás reakcie našich fanúšikov, ktorým sa naša hudba páči. Prídu nás podporiť na naše koncerty a kupujú si náš merchandise. Tento rok sa nám však podarilo si zahrať v Aténach a to je pre slovenskú kapelu veľký úspech.
Chystáte nový album alebo aké ďalšie plány máte do budúcnosti?
Momentálne sme skončili s jarným turné, ktoré sme mali na Slovensku, v Českej Republike, Poľsku a Grécku. Cez leto sme nechceli plánovať žiadne festivaly, keďže by sme sa chceli venovať písaniu nového materiálu pre ďalší album. Na jeseň samozrejme plánujeme koncerty, ktoré budeme zverejňovať až neskôr.
Čo vás inšpiruje pri skladaní piesni?
Inšpirácia prichádza s každodennými ťažkosťami a situáciami, ktoré sa nám v živote stávajú, či už sú to pozitívne alebo negatívne veci. Hudba je únik pri ktorom sa dokážeme vyventilovať, či už pri skladaní hudby alebo aj písaní textov.
Čo máte na hudbe najradšej? Čo vás motivuje pokračovať?
Hudba predstavuje pre každého z nás niečo iné. Vyvoláva v nás pocity, spomienky a vnáša do nás určitú emóciu. Dokážete ju počúvať pri akejkoľvek činnosti a ja osobne si neviem predstaviť život bez hudby. Našou najväčšou motiváciou sú naši fanúšikovia, ktorí nie len vedia pochváliť, ale taktiež nám vedia aj dopomôcť a nasmerovať našu hudbu prostredníctvom konštruktívnej kritiky.
Vždy bolo vašim snom venovať sa hudbe alebo ste mali iné ciele? Čo máte vyštudované a čo radi robíte vo voľnom čase?
Keď mali chalani cca 15 rokov, tak ich určite nenapadlo, že by sa mohli venovať hudbe tak ako teraz. V tom čase si to človek ešte neuvedomoval. Každý z nás má vyštudované rôzne študijné odbory, ale hudba to nie je. Tá nás všetkých spája vo voľnom čase, buď v skúšobni alebo na koncertoch.
Čo je najťažšie na práci hudobníka?
Keďže nás hudba neživí a každý z nás má odlišné zamestnania a máme to o čosi náročnejšie. V našom prípade je teda najťažšie nájsť si pre kapelu voľný čas, ktorý je v tejto uponáhľanej dobe veľmi vzácny. Snažíme sa vždy vzájomne vyjsť v ústrety, keď plánujeme koncerty, ideme skúšať alebo píšeme nový materiál. Je to ťažké, ale dá sa to zvládnuť.
Aké boli najťažšie časy v kapele a ako sa Vám ich podarilo prekonať?
Dovolím si povedať, že najťažšie časy v kapele boli asi pri výmene speváčok. V tom čase, keď odišla Alexandra mali chalani prichystaný celý album "The Prophecy" a mali všetko pekne naplánované. Pri odchode sa to časovo skomplikovalo a museli hľadať náhradu. Na jeseň 2013 som prišla do kapely a museli sme to trošku popohnať, vytvárali sme ešte hlasové linky pre väčšiu časť skladieb a plus ich následné nahrávanie. Určite to bolo trošku náročnejšie ako sa predpokladalo, ale album je na svete a všetko sa nám podarilo.
Ako ste sa dostali k symphonickému power metalu?
Všetci v kapele počúvame rozdielne metalové kapely, od Dream Theater, Epica, Avantasia, Eluveitie, Helloween až po Behemoth, Rotting Christ, Dimmu Borgir.... Odzrkadľuje sa nám to aj na tvorbe, pri písaní skladieb, pretože každý do nich vnáša svoje čaro. Na poslednom albume môžete počuť rôzne iné žánre v niektorých častiach, ale najviac inklinujeme k symphonic metalu, no vždy to tak nebolo.
Aké krajiny ste navštívili so svojou kapelou? Kde sa Vám najviac páčilo?
Zatiaľ sme navštívili Česko, Poľsko, Grécko a nesmieme zabudnúť na Slovensko. Všade bolo super. Každá jedna krajina je svojim čarom iná a zaujímavá. Na všetkých sa nájde niečo pekné, a preto si nedovolím vybrať, kde sa nám zatiaľ páčilo najviac.
V roku 2013 ste vymenili speváčku. Bol to pre fanúšikov veľký šok?
Nemyslíme si, že to bol veľký šok. Takéto veci sa stávajú a je to prirodzené. Niektorí ľudia odídu, noví zase prídu a prinesú novú a pozitívnu energiu do kapely. Basgitaristi tiež často prichádzali a odchádzali, ale teraz sme veľmi silná zostava.
Ktorý album bol zatiaľ najúspešnejší a čomu to pripisujete?
Najúspešnejší bol zatiaľ náš posledný album Angel's Revenge z roku 2016. Veľa fanúšikov nás podporilo cez Indiegogo kampaň a následne po vydaní sme množstvo CD posielali do zahraničia. V dnešnej dobe nie všetci obľubujú fyzické kópie albumu, a preto sme využili možnosť zaregistrovania sa na iTunes, Google Play, Amazon alebo aj cez Spotify, kde sme mali tiež dosť stiahnutí/počutí. Snažili sme sa fanúšikom poskytnúť našu hudbu všade, kde sa dalo, aby sa dostala ku všetkým.
V čom sa vaša tvorba zmenila od vašich začiatkov?
Kapela každým albumom rastie a snaží sa nájsť svoj vlastný štýl. Samozrejme si uvedomujeme aj všetky chyby, ktoré sme mohli na predchádzajúcich albumoch spravili a čo by sme mohli urobiťinak, ale postupom času si človek uvedomí, že v tej chvíli urobil pre ten album to najlepšie. Od začiatkov sa zmenila veľmi, už len zmenou speváčok a textov, ktoré nie sú už v slovenčine, ale v angličtine. Najnovší album je tvrdší, viac tvrdších gitarových riffov. Používame viac orchestrálnych častí a klávesov a samozrejme produkcia je na lepšej úrovni ako na debutovom albume.
Rozhovor pripravila: Dominika Vajduľáková
