Počasie festivalu bez výnimky prialo a areál trenčianskeho letiska, kde sa akcia po prvý raz konala, splnil očakávania. Posunul Pohodu do vyššej kategórie a naplnil sa rekordným počtom návštevníkov. Väčšina z nich neskrývala svoju spokojnosť.
Po pomaly sa rozbiehajúcom piatkovom začiatku festivalu, keď bola obrovská plocha letiska s ôsmimi scénami skôr prázdna ako plná života, sa Pohoda zaplnila návštevníkmi. V sobotu, keď organizátori nasadili najväčšie hviezdy, sa letisko hmýrilo ľudským mraveniskom, ale zároveň poskytlo dostatok priestoru, aby si každý našiel svoj životný priestor. Parkovisko zapĺňali nekonečné rady áut a stanové mestečko sa muselo z pôvodných 30 000 štvorcových metrov zväčšiť o polovicu. Organizácia klapala, ako dobre premazané hodinky.
Za najväčšie hviezdy festivalu pasovali diváci svojou účasťou na koncerte skupinu Moloko. Viacerí reptali, že koncert britských hviezd sa časovo prekrýval s divou z Kapverdských ostrovov a jednou z najväčších dám world music – Cesariou Evorou. Na jej vystúpenie tak prišlo nemnoho poslucháčov. Naopak, nórskych Ralph Myerz & Jack Herren Band, ktorí boli nasadení na hlavnej scéne, hravo pretromfli jamajskí The Wailers, reinkarnácia legendárnej kapely Boba Marleyho.
V piatkový večer zase organizátori vložili dôveru do štyroch ťahúňov na hlavnej scéne. Od šiestej večer do druhej v noci hrali skupiny Para, Chumbawamba, Pražský výběr a Leningrad cowboys. Prestávky vypĺňali na alternatívnejšom pódiu Värttinä a Dan Bárta + Illustratosphere. Leningradským kovbojom, ktorí sú v skutočnosti z Helsínk, konkuroval Mig 21 a Pražskému výběru nemenej kultové Divadlo Sklep, ktoré vystúpilo pod cirkusovým šapitom.
Vlastným životom žili tanečné scény, kde sa úspešne predstavilo mnoho svetových hviezd zo sveta dídžejingu, ale aj reštauračné stany a bufety, ktoré výborne zvládali masy hladných a smädných. A vlastným životom žili aj návštevníci, ktorí sa bez problémov miešali v často bizarných kombináciách vzhľadov, názorov, stupňov veselosti a únavy. Pohoda je dávno miestom bezkonfliktného a priateľského stretávania sa neznámych ľudí, ktorých spája hudba, chuť zabávať sa a možnosť úplne sa uvoľniť.
Hviezdne nebo vládlo nad Pohodou
Každý dvojdňový hudobný festival má dva dni. Nič nové. Každý dvojdňový festival má deň, keď sa rozbieha, a deň, keď žije. Každý dvojdňový festival má jeden deň.
,,Cítim sa ako na Glastonbury. Rovnaká atmosféra, rovnaká kvalita," prirovnal Pohodu k legendárnemu britskému festivalu manažér jamajskej skupiny The Wailers, jedného z ťahákov sobotňajšej festivalovej noci. Pohoda ponúkla vo svojom ôsmom ročníku a v novom areáli fantastický zážitok.
Nad trenčianskym letiskom svietilo slnko, medzi scénami sa prechádzali mladíci s odhalenými trupmi a príťažlivé mladé žienky v plavkách. Platilo staré pravidlo, že na svete nie sú škaredé ženy, je iba málo alkoholu. Hoci ten tvrdý sa nepredával, ku každému pivu kupovalo slnko ďalšiu rundu. A čím viac rúnd si návštevníci Pohody nechali kúpiť, tým krajšia hudba hrala.
Na hlavnej scéne sa striedali veľké hviezdy. Hrali výborne a priťahovali vždy väčšie davy, až v sa sobotu večer na vystúpení Moloka stretla takmer celá Pohoda. V piatok však vládol skôr pocit, že človek nie je na festivale, ale na mnohých koncertoch za sebou. Publikum sa hralo s veľkými zelenými balónmi a každú chvíľu nejaký praskol, alebo ho hodilo ochrankárom pod pódium.
Na ďalších scénach vystupovali veľké hviezdy svojich žánrov. Hrali výborne, ale čím ďalej od hlavného pódia boli, tým menšie publikum k nim doputovalo. Ale výnimky potvrdzujú pravidlá: MIG 21 boli nadšení z koncertu na festivale, kde minulý rok z technických dôvodov nevstúpili, na The Wailers tancovalo publikum rozťahané doširoka, doďaleka. V Aréne – pod cirkusovým šapito sa na vystúpení Divadla Sklep takmer nedalo pohnúť a na Break dance battle, na súboj hip-hopových tanečníkov na jednej z tanečných scén sa prišli pozrieť aj punkáči.
Nad trenčianskym letiskom sa ligotala nočná obloha plná hviezd, Pohoda sa pomaly obliekla do svetríkov a občas sa odišla niekam… vyzliecť. ,,Ako sa voláš, zlatko?" spýtal sa člen Leningrad Cowboys fanúšičky, ktorú dostal na scénu. ,,Jana," znela odpoveď. ,,Jana," zasnene zopakoval kovboj, ,,zamiloval som sa," rozosmial publikum.
Je smutné, že sa Pohoda končí, dalo sa povedať na sobotňajšom koncerte Cesarie Evory. Jej hudba z Kapverdských ostrovov bola smutná až krásna. Človek prepadol neopodstatnenej melanchólii a nad Pohodou zatiaľ žiaril veľký balón, tanečné scény sa blýskali svetlom stroboskopov a z publika stúpali obláčiky cigaretového dymu. Že na Pohode je fajn, o tom azda nikto nepochyboval.
,,Dve veci ma udivujú na tomto svete. Hviezdne nebo nado mnou a kategorický imperatív v nás," povedal filozof a pod hviezdnym nebom festivalu sa neozval tento výrok iba raz. Hviezdy boli na nebi aj na scénach. A kategorický imperatív? Pohoda.
Pohoda v číslach
- počet návštevníkov denne vyše 20 000
- počet účinkujúcich 135
- počet scén 8
- plocha stanového tábora zväčšená na 45 000 m2
- počet vážnych úrazov 0
- počet zatknutých pre drogy 0
Zdroj: Pohoda