Keď vlani vyhrala skupina Čad kategóriu hard’n’heavy na cenách Rádia_FM, podarilo sa jej preliezť z oboch strán rokmi budovanú stenu medzi tvrdou gitarovou hudbou a zvyškom Slovenska.
Kritici aj verejnosť ocenili extrémnu hudobnú jazdu spolu s textami Štefana Chrappu alias Pištu Vandala. Tie svojou úsmevne vulgárnou estetikou už roky stavajú zrkadlo spoločnosti, naškrobené moralizovanie však ustupuje jemnému humoru.
Toto leto sa svätojurská trojica vrátila so svojím punkrockovým alter egom Vandali a albumom Synovia hromu. Ten predstavuje akýsi kompromis medzi doterajšou tvorbou extrémneho Čadu a melodických Vandalov.
Vandali sú tentoraz tvrdší, spevák Pišta menej spieva a viac kričí. „V poslednom čase sme hrali veľa koncertov Čadu a zhrubol mi hlas,“ vraví. „Aj pesničky sme už skladali inak, viac sa do toho zapájal bubeník Valér s basáčkou Baškou. Na skladby mala vplyv rytmika a aby to nevyznelo smiešne, musel som spievať rovnejšie. Zrazu sa tam totiž nehodili melódie.“
Výborná titulná skladba nesie netypický závan severského metalu, poteší aj húpavá Pirátska. Album má aj slabšie miesta, ako je napríklad priam naivný nájazd na refrén inak podarenej Neverím, tie pôsobia rušivo. Nahrávka však drží pohromade ako celok.
Ozdobou albumu sú texty. Sú priamočiare, heslovité a vo väčšine prípadov zbavené žánrového klišé. „Budú ťa chcieť spútať, budú ti brániť. Nemaj im to za zlé, nevedia, že sa dá aj inak žiť,“ spieva sa v piesni Veľké veci.
Podľa kapelníka pritom boli texty pôrod. Niektoré mali aj tri podoby. Čaro jeho rukopisu tkvie v tom, že aj takú otrepanú tému ako láska dokáže v piesni Zlé časy podať s odzbrojujúcou úprimnosťou.
Synovia hromu sú najmä o priateľstve a láske k hudbe. Vandali ukázali, že inteligentnú muziku so slovenskými textami možno hrať aj bez toho, aby sa o to hudobník za každú cenu snažil.
