Vyznamenanie dostalo 18 osobností. Medzi nimi je aj Dočolomanský a Gejza Dusík.
Najvyššie štátne vyznamenania si dnes na Bratislavskom hrade prevzalo 18 osobností, vrátane herca Michala Dočolomanského, bývalého vládneho splnomocnenca Dominika Kocingera, či pozostalých skladateľa Tibora Andrašovana a Gejzu Dusíka. Prezident Ivan Gašparovič vyznamenával pri príležitosti sobotného štátneho sviatku Dňa Ústavy. Prezident vo svojom príhovore vyzval vyznamenaných, aby vo svojej prospešnej činnosti nepoľavili a pokračovali aj naďalej. "Žiaľ, o mnohých z nich vedia občania veľmi málo," skonštatoval.
Bužek: Ak chcete spraviť niečo pre krajinu, musíte byť vzdelaný
Za ocenených sa poďakoval fyzik Vladimír Bužek, podľa ktorého tieto osobnosti z rôznych oblastí spája vysokoškolské vzdelanie. "Zdá sa, že ak chcete niečo vykonať pre krajinu, musíte byť vzdelaný," povedal Bužek, ktorého vyznamenali za zásluhy v oblasti vedy a výskumu a šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Vyznamenania pre skladateľov Andrašovana a Dusíka prevzali ich manželky. Hoci ženy často nepreberajú štátne vyznamenania, tentoraz ho dostala aj výtvarníčka Ľudmila Cvengrošová. Pocta sa ušla aj vydavateľovi slovenských autorov v angličtine Ladislavovi Bolchazymu, či výtvarníkovi a medailérovi Wiliamovi Schifferovi.
Po vyznamenania si prišlo viacero vedcov, odborník na jadrovú energiu Eduard Metke, Lýdia Rychlá z Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied, či Tomáš Trnovec zo Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Prezident ocenil bývalého vládneho splnomocnenca Kocingera za zásluhy o rozvoj vodného hospodárstva, ale aj spoluzakladateľa Kanadsko-slovenskej obchodnej komory, vedca Ľudovíta Zanzotta.
Na Bratislavskom hrade tiež vyznamenali bojovníka proti fašizmu a prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii Jána Bulíka in memoriam rovnako ako zakladateľa sídlištného bádania Branislava Varsika. Taktiež ocenili podpredsedu Zväzu protikomunistického odboja Antona Malackého, športovca a účastníka Slovenského národného povstania Jána Mráza, či bývalého partizána a prezidenta Írskeho stolnotenisového zväzu Joea Veselského.
Malacký : Dnešné ocenenie je satisfakciou pre všetkých politických väzňov
Hoci zdravie a životy, ktoré politickí väzni nechali v Jachymove, sa žiadnymi plaketami nedajú oceniť, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy považuje Anton Malacký za satisfakciu tým, ktorí bojovali za slobodné Slovensko.
"Je to satisfakcia, že si vedenie štátu spomenulo aj na nás - na to utrpenie, ktoré vládlo vo väzeniach v minulom režime. Toto ocenenie je nielen moje, ale všetkých politických väzňov, ktorí bojovali za slobodný slovenský štát," uviedol pre TASR Malacký.
Hoci prokurátor žiadal pre mladistvého Malackého v roku 1951 maximálny trest, napokon za velezradu dostal osem rokov. Na Deň americkej nezávislosti, 4. júla 1956, však zorganizoval v Jachymove protest proti táborovým zásahom voči väzňom a za to dostal tri roky "tvrdého žaláru" v Leopoldove.
"Ako 24-ročný som bol na slobode - miesto vysokej školy som mal vysokú školu politickú, za ktorú sa nehanbím," dodal dnes už s úsmevom Malacký, ktorý získal medailu za významné zásluhy o demokraciu a ľudské práva.
Mráz: My že by sme nedokázali postaviť Tatry?!
Radom Ľudovíta Štúra II. triedy ocenil prezident za mimoriadne zásluhy o rozvoj športu a šírenie dobrého mena SR 85-ročného športového funkcionára Jána Mráza. Práve on sa zaslúžil významnou mierou o získanie, usporiadanie a úspešný priebeh majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách.
Podľa neho samotná organizácia nebola ťažká a na tú dobu preinvestovali úctyhodných 1,6 miliardy korún. "Nadšení boli obyvatelia i funkcionári, ale aj robotníci sa dušovali: My že by sme nedokázali postaviť Tatry?! Neexistuje! Vďaka všetkým týmto ľuďom sa to podarilo," vysvetlil Mráz.
Poďakovanie však podľa neho patrí aj vtedajším funkcionárom - veľkým podporovateľom športu. "Nehanbím sa spomenúť bývalého podpredsedu federálnej vlády ČSSR Petra Colotku a predsedu SNR Michala Chudíka," dodal Mráz.
Kocinger: Prognózy o škodlivosti diela v Gabčíkove boli falošné
Mimoriadne zásluhy o rozvoj vodného hospodárstva ocenil prezident Radom Ľudovíta Štúra I. triedy u vodohospodára Dominika Kocingera. "Keď som nastupoval do funkcie splnomocnenca vlády SR pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, zaviazal som sa dokázať, že prevádzkovaniu vodného diela Gabčíkovo nehrozí žiadna ekologická katastrofa ani ujma, ale naopak. S kolegom, profesorom Muchom sme to dokázali," zhodnotil svoj záväzok Kocinger.
Hoci sa podľa neho veľa nepodarilo, skutky a príroda dokazujú, že akékoľvek prognózy o škodlivých vplyvoch boli falošné a nepravdivé. Na odpočinok sa nechystá a s úsmevom dodáva, že stále je čo písať a kritizovať.
Slávnosti sa zúčastnili aj viaceré politické špičky, vrátane bývalých hláv štátu Rudolfa Schustera a Michala Kováča.
Životopisy osobností
Michal Dočolomanský
Herec Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v obci Niedzica (Nedeca) v Poľsku. Po vojne sa s rodinou presťahoval do Svätého Jura. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvoval v roku 1964 a stal sa členom Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobí dodnes. Vďaka talentu, pracovitosti, cieľavedomosti, láske k divadlu a oddanosti hereckej profesii sa stal jedným z najvýznamnejších slovenských hercov. Jeho záber vo sfére kultúry je mimoriadne široký. Najväčšiu popularitu mu však priniesla postava Jánošíka v legendárnom divadelnom predstavení Na skle maľované. Vždy hral presvedčivo, s gracióznym šarmom, vtipom, s hlbokým ponorom i nadhľadom. Michal Dočolomanský vytvoril významné postavy vo viac ako štyridsiatich českých a slovenských filmoch, medzi nimi aj v snímkach Medená veža, Stratená dolina, Tisícročná včela, Tri gaštanové kone či Alžbetin dvor. Stvárnil tiež množstvo postáv v rozhlase a televízii.
Vladimír Bužek
Fyzik Vladimír Bužek sa narodil 5. júla 1957 v Bratislave. Po strednej škole začal študovať na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1977 pokračoval v štúdiách na Fyzikálnej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Od roku 1985 pracuje vo Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, dnes ako vedúci Centra pre výskum kvantovej informácie. Pôsobí aj ako profesor na Fakulte informatiky Masarykovej univerzity v Brne a na National University of Ireland, Maynooth v Írsku. Výsledky jeho vedeckej práce v oblasti kvantového spracovania informácie zásadným spôsobom obohatili naše poznanie o možnostiach a hraniciach využitia kvantovej fyziky pri spracovaní informácie. Vladimír Bužek je nielen mimoriadny vedec, ale aj pedagóg. Vytvoril medzinárodne uznávanú vedeckú školu v oblasti kvantového spracovania informácie. Jeho vedecké výsledky boli ocenené tak na Slovensku, ako aj na medzinárodnej úrovni.
Tibor Andrašovan
Tibor Andrašovan sa narodil 3. apríla 1917 v Slovenskej Ľupči. Po skončení učiteľského ústavu v Banskej Bystrici študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V tom istom čase začal študovať aj na bratislavskom Konzervatóriu - kompozíciu u Eugena Suchoňa a dirigovanie u Kornela Schimpla. Po krátkom pôsobení na učiteľských akadémiách v Modre a v Bratislave nastúpil ako korepetítor a dirigent a od roku 1947 aj ako dramaturg Opery SND v Bratislave. Niekoľko rokov pôsobil aj ako umelecký riaditeľ SĽUK-u. Od roku 1972 bol slobodným umelcom - skladateľom a dirigentom. Rozsiahla, žánrovo bohatá a umelecky náročná tvorba získala vďaka jeho pracovitosti a tvorivému elánu široké spoločenské uplatnenie, úspech a uznanie. Vytvoril opery, hudbu pre divadlo, celovečerné filmy, ale najmä skladby pre symfonický orchester. Majster Andrašovan celým svojím dielom prejavoval obdiv a lásku k slovenskému národu a vlasti.
Gejza Dusík
Rodiskom priekopníka slovenskej populárnej hudby Gejzu Dusíka je Zavar. Tu sa narodil 1. apríla 1907. Po maturite v roku 1928 absolvoval štyri semestre Lekárskej fakulty na univerzite v Bratislave. Keďže už v čase gymnaziálnych štúdií napísal viacero tanečných piesní, ktoré sa stali veľmi obľúbené, medicínu zanechal a rozhodol sa venovať iba hudbe. Odišiel študovať na Nové viedenské konzervatórium kompozíciu. Strávil tam takmer päť rokov. Ešte pred absolvovaním konzervatória, už v roku 1935, mala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave premiéru jeho prvá opereta Tisíc metrov lásky. Za ňou nasledovali ďalšie - 250 tanečných piesní, hudobných komédií a operiet, z nich je vari najpopulárnejšia Modrá ruža. I keď pôsobil na poli zábavného žánru, vklad Gejzu Dusíka do hudobnej moderny ako tvorcu slovenskej národnej operety je veľmi významný.
Ján Bulík
Bojovník proti nacizmu a organizátor krajanského života v bývalej Juhoslávii Ján Bulík sa narodil v Kovačici 1. januára 1897, kde skončil aj základnú školu. Neskôr navštevoval Srbské gymnázium v Novom Sade. V Pécsi a v Belehrade študoval právo, doktorát získaval v roku 1923 v Záhrebe. Už počas štúdií bol vynikajúcim športovcom. Stal sa majstrom Juhoslávie v skoku do diaľky a v behu na 100 metrov. Ako právnik si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Belehrade a stal sa známy a populárny ako "advokát chudobných". Ján Bulík patril v období medzi dvoma svetovými vojnami k najvýznamnejším osobnostiam medzi dolnozemskými Slovákmi, ktorých potomkovia dnes žijú v autonómnej oblasti Vojvodina. Bol veľkým národovcom, zanieteným a obetavým iniciátorom a organizátorom krajanského života, o čom svedčí aj jeho zvolenie za prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii, bol presvedčeným bojovníkom proti nacizmu a antifašistom. Za toto jeho presvedčenie ho nemeckí nacisti zatkli a odvliekli do koncentračného tábora Mauthausen, kde ho mučili a koncom januára 1942 zahynul.
Miroslav Iringh
Miroslav Iringh sa narodil 28. februára 1914 vo Varšave. Jeho otec, rodák zo stredného Slovenska, sa ešte pred I. svetovou vojnou usadil vo Varšave, kde Iringh začal stredoškolské štúdium na gymnáziu. Už počas štúdia sa venoval literárnej a novinárskej tvorbe. Začiatok II. svetovej vojny ho zastihol vo Varšave a 3. septembra 1939 otec aj syn vstúpili ako Slováci do prvej čs. vojenskej jednotky v zahraničí. Miroslav Iringh (pseudonym Stanko, Stanko z Nitry) velil čate 535, ktorá bojovala vo Varšavskom povstaní. Po vojne sa stal novinárom a fotografom a svoj život zasvätil dvom národom - slovenskému a poľskému.
Dominik Kocinger
Ing. Dominik Kocinger sa narodil 11. apríla 1932 v Báhoni. Po absolvovaní gymnázia v Trnave študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V roku 1956 nastúpil do Agroprojektu Bratislava, kde zorganizoval a riadil vodohospodársku a hydrogeologickú skupinu. V roku 1960 zabezpečoval prípravu a realizáciu akcie Neutralizačná a mechanická čistiareň a odvedenie chemických odpadových vôd z Chemických závodov Bratislava do Dunaja. Od roku 1965 v podniku Vodné zdroje Bratislava zabezpečoval vodné zdroje na Žitnom ostrove po tohtoročnej povodni. Od 15. januára 1990 ho Vláda SR vymenovala za splnomocnenca Vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Veľký je jeho prínos pri príprave podkladov pre obhajobu vodného diela Gabčíkovo pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, ktorého rozsudok významne prispel k očisteniu mena Slovenskej republiky.
William Schiffer
William Schiffer nás opustil iba nedávno, krátko pred dovŕšením svojich 87. narodenín. Rodák zo Zvončína pri Trnave odišiel v roku 1945 do Paríža, kde vyštudoval prestížnu výtvarnú školu Ecole Nationale des Beaux Arts a stal sa profesionálnym umelcom. Počas svojej kariéry sa venoval drobnej plastike, ale i komerčnej umeleckej tvorbe, realizoval monumentálne sochárske projekty, venoval sa maľbe, realizoval monotypy, tapisérie, bronzové plastiky, no najväčšie majstrovstvo dosiahol v medailérskej tvorbe. Bol to umelec, ktorý i napriek 55-ročnému pobytu v Paríži nikdy neprestal byť vlastencom. Vždy stál na strane demokracie, voľnosti človeka a obhajoval slobodu jeho ducha. Bol skutočným vyslancom slovenskej kultúry a vo svojom bohatom diele predstavil slovenský a slovanský svet západnej Európe skôr, ako sa o to pokúsili iní umelci. Posledné roky života prežil a tvoril na Slovensku.
Branislav Varsik
Branislav Varsik sa narodil 5. marca 1904 v Myjave. Stredoškolské štúdiá absolvoval v maďarskom Nagykörösi, Skalici a v Bratislave. Univerzitné štúdiá histórie a geografie začal vo Viedni, pokračoval v Prahe a zavŕšil na Univerzite Komenského v Bratislave. Svoju profesionálnu kariéru začal ako archivár v práve sa formujúcom Krajinskom archíve v Bratislave. Považujú ho za priekopníka a zakladateľskú osobnosť sídlištného bádania na Slovensku, ktoré prezentoval vo svojom celoživotnom diele Osídlenie Košickej kotliny I. až III. Bádateľsky patril k invenčným typom historikov, profiloval slovenskú národnú historiografiu. Pracoval až do svojej smrti 21. mája 1994. Jeho historické práce možno považovať za súčasť klenotnice slovenskej národnej historiografie.
Ľudmila Cvengrošová
Ľudmila Cvengrošová sa narodila v roku 1937 v Radošine pri Topoľčanoch. V roku 1954 ukončila štúdium na strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave odbor keramika u profesora Lugsa. O dva roky neskôr začala študovať odbor reliéfneho sochárstva u profesora Rudolfa Pribiša na Vysokej škole výtvarných umení. Cvengrošová na jednej strane svojím dielom rozpráva dejepis slovenského národa (Súsošie sv. Cyrila a Metoda, socha kniežaťa Rastislava), jej zaujatie pre témy národnej histórie bolo už neraz ocenené. Na druhej strane je vášnivou cestovateľkou, prešla takmer všetky svetadiely a to sa tiež odráža v jej tvorbe. Celé jej dielo sa koncentruje na zobrazenie ľudskej postavy, bez ohľadu na farbu pleti, rasy a náboženstva. Jej excelentnú medailérsku tvorbu korunuje úspech, keď si pápež Ján Pavol II. vybral jej projekt na oficiálnu medailu v roku 1999.
Anton Malacký
Anton Malacký sa narodil 3. marca 1932 vo Viničnom pri Pezinku. Po ukončení základnej a meštianskej školy nastúpil do optického ústavu KP Goerz – neskôr Meopta Přerov. Koncom apríla roku 1950 založil organizáciu Mladé Slovensko, ktorá sa odmietala podriadiť metódam komunistických funkcionárov. Štátna bezpečnosť ho zatkla a ako mladistvého ho odsúdili na osem rokov ťažkého žalára a stratu občianskych práv. Previezli ho do Ilavy, neskôr eskortovali do Jáchymova a nasledujúce roky prežil vo viacerých táboroch. V roku 1968 sa Anton Malacký zúčastnil na zakladaní Klubu K 231, v roku 1989 ho rehabilitovali a ako jeden z prvých väzňov začal organizovať združenie politických väzňov Slovenska. V súčasnosti je podpredsedom Zväzu protikomunistického odboja.
Lýdia Rychlá
Lýdia Rychlá sa narodila vo Zvolene 18. decembra 1942. Štúdium na Chemicko-technologickej fakulte STU v Bratislave ukončila v roku 1966 s červeným diplomom. Krátky čas pracovala v bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova (CHZJD) v Bratislave, potom pokračovala v štúdiu formou internej ašpirantúry na školiacom pracovisku – Ústave polymérov SAV. Študovala aj v Ústave chemickej fyziky v Moskve. Od roku 1971 pracuje v Ústave polymérov SAV. Je jednou z kľúčových osobností vedeckého výskumu. Nosnou témou bol od začiatku jej pôsobenia v ústave výskum v oblasti nového javu - svetelnej emisie (chemiluminiscencie) organických zlúčenín. Veľkou mierou sa podieľa na medzinárodnej spolupráci so zahraničnými inštitúciami a univerzitami. Pôsobila ako členka vedeckého výboru medzinárodných konferencií, európskych sympózií i medzinárodných konferencií o modifikovaných polyméroch. Významná je jej publikačná pedagogická i organizačná činnosť.
Ladislav Bolchazy
Ladislav Bolchazy sa narodil 7. júna 1937 v Michalovciach. Jeho otec sa narodil slovenským vysťahovalcom v Amerike ešte pred I. svetovou vojnou a v 30. rokoch 20. storočia sa vrátil do Michaloviec, kde sa i oženil. Vojnu prežil s rodinou na Liptove a po návrate do Michaloviec, keď našli všetko vyplienené, rozhodli sa odísť naspäť do Ameriky. Ladislav mal vtedy 10 rokov. Vyštudoval latinčinu, angličtinu a gréčtinu. Stal sa asistentom profesora na Univerzite v Chicagu a od roku 1979 aj riadnym profesorom. Ako vysokoškolský učiteľ začal vydávať vlastné skriptá a učebnice. Neskôr založil vlastné vydavateľstvo Bolchazy-Carducci Publ. Vďaka jeho vytrvalému úsiliu sú diela slovenských autorov v angličtine prístupné v amerických knižniciach, univerzitách a vzdelávacích inštitúciách a približujú slovenskú kultúru americkej verejnosti i potomkom našich krajanov.
Ján Mráz
Ján Mráz sa narodil 28. júna 1922 v Banskej Bystrici. Od mladosti sa aktívne venoval športu, najmä lyžovaniu, a od študentských čias na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici aj funkcionárskej činnosti v športe. Ako vojak sa v roku 1944 aktívne zúčastnil na bojoch v Slovenskom národnom povstaní. Takmer 15 rokov predsedal Slovenskému lyžiarskemu zväzu, bol aj členom Predsedníctva Medzinárodnej federácie lyžovania (FIS) a rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o usporiadanie majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách. Od roku 1980 je čestným členom FIS. Po roku 1990 sa mimoriadne angažoval v prípravách na založenie Slovenského olympijského výboru a po jeho vzniku 19. decembra 1992 sa vo februári 1993 stal jeho generálnym tajomníkom. Je nositeľom viacerých vyznamenaní a medailí.
Joe Veselsky
Joe Veselsky sa narodil 20. októbra 1918 v Trnave. Gymnázium ukončil v roku 1937 a zamestnal sa vo Všeobecnej banke v Bratislave. V priebehu rokov 1943-1944 bola banka aj jedným z prípravných centier Slovenského národného povstania. Ako presvedčený demokrat inklinoval k Demokratickej strane a bojoval v partizánskej brigáde Bohdana Chmelnického až do marca 1945. Po vojne bol vyznamenaný medailou Za chrabrosť a Odbojovým krížom I. triedy. Nebol však členom komunistickej strany, a tak bol v roku 1947 z tejto inštitúcie prepustený a v roku 1948 sa rozhodol pre emigráciu. Do roku 1948 pôsobil Joe Veselsky aktívne aj v oblasti športu a práve ten mu pomohol v ťažkých začiatkoch, keď a usadil v Írsku. V roku 1983 ho zvolili za prezidenta Írskeho stolnotenisového zväzu. Od zrodu Slovenskej republiky neustále pomáha slovenským subjektom etablovať sa v Írsku.
Tomáš Trnovec
Tomáš Trnovec sa narodil 1. júla 1932 v Bratislave. Po skončení štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa špecializoval v odbore hygieny, neskôr v odbore epidemiológie. Po roku 1994 sa zameriaval viac na odbor farmakológie. Dnes pracuje na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Na piatom svetovom kongrese klinickej farmakológie v Jokohame 1992 predsedal jednej zo sekcií. V spolupráci s Univerzitou v Iowe inicioval vytvorenie a založil Medzinárodný ústav pre zdravie vidieka a životného prostredia so sídlom v Bratislave. Prednášal na seminároch a vedeckých podujatiach univerzít a vedeckých ústavov v rôznych štátoch - Číne, Indii, Taiwane, USA, Fínsku, Nórsku, Japonsku či Austrálii. Je m vedeckých projektov, členom vedeckých rád, kolégií a komisií a autorom mnohých publikácií.
Ľudovít Zanzotto
Ľudovít Zanzotto sa narodil 13. novembra 1946 v Bratislave. V rokoch 1964 až 1969 študoval na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V rokoch 1969 až 1981 pracoval vo Výskumnom ústave pre ropu a uhľovodíkové plyny v Bratislave, kde pôsobil ako výskumný pracovník a od roku 1975 ako vedúci oddelenia výskumu bitúmenov. V roku 1980 získal vedeckú hodnosť kandidát technických vied. Potom pôsobil v Kanade. Popri svojej práci výskumníka a vedúceho laboratórií sa venoval aj organizovaniu ciest severoamerických investorov na Slovensko a v roku 1993 založil Kanadsko-slovenskú obchodnú komoru. Organizoval i sponzoroval študijné cesty Slovákov do Kanady. V roku 2003 inicioval a pripravil podpísanie dohody o spolupráci medzi Univerzitou v Calgary a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Zanzotto je autorom viac ako 160 publikácií a autorom 14 patentov. Má slovenské a kanadské štátne občianstvo. Je výnimočnou osobnosťou vedeckého, akademického, kultúrneho a spoločenského života s hlbokým slovenským národným povedomím.
Eduard Metke
Eduard Metke sa narodil 31. mája 1929 v Trnave. Po skončení Vyššej priemyselnej školy strojníckej v Bratislave študoval v Prahe. Je odborníkom na jadrovú energiu a celý život pracoval v oblasti energetiky a jadrovej energetiky. Bol zakladateľom Výskumného ústavu jadrových elektrární (VÚJE), ktorý aj vybudoval. Už počas jeho vedenia sa ústav stal významnou inštitúciou uznávanou aj v zahraničí. Bol aj vysokoškolským učiteľom, vyšlo mu niekoľko publikácií.
Autor: mš
