No takže byť a či nebyť? No povedz! Ale ešte predtým než odpovieš, sám seba sa spýtaj: Ktorá je biela? Ktorá čierna? Kedy je deň? A kedy noc? Kde je raj. A kde je peklo? Ako je dobre? Ako zle? Prečo áno? Prečo nie? Čo je začiatok? Čo koniec? To som ja. To si ty. Ja teraz pýtam sa: byť, či nebyť? Byť, či nebyť? Byť, či nebyť? Ako? Ako? Nekonečná dilema. Presne tá, ktorá je tu odjakživa a prežíva aj naďalej v nás na jej dôkaz sa raz za čas objaví hlas, ktorý zahalí ťa otázkou. A to je sieť, z ktorej cesty späť niet. Ty preto odpovedáš a podľa odpovede dostávaš karty a hráš. Smer si vyberáš, pričom: Priama a široká je cesta končiaca peklom. A úzka a kľukatá je tá, ktorá smeruje za svetlom. No a keďže ani minca nepadá na hranu, preto aj ty musíš zvoliť svoju stranu. Len tebou vytvorenú a tiež tebou zastavanú. Pretože každý z nás sám si je tu osudu strojcom, života tvorcom a myšlienok vládcom. Druhý môže byť radcom alebo zradcom. Pretože tu každý má to svoje, no a väčšinu absolútne nezaujíma tvoje, to sú presne tie zdroje, kvôli ktorým život predstavuje neustále boje a to nejsú iba moje paranoje, ale obrovské bludisko, východisko blízko ja neopustím bojisko, pokým ty sám pravdu nespoznáš, neuznáš, že to čo rozdáš, dáš, daruješ, patrí ti viac ako všetko, čo zoberieš, ale aj tak vždy len podľa seba vyberieš. Sám dileme odpovieš. No a preto je svet presne taký aký si ho vytvoríš. No a tak mal by si to už konečne začať chápať, oči si otvárať a od záporu klad rozoznávať a ľudí od ľudí rozpoznávať. Keď tak učiníš, zistíš, že klopeš na dvere a pritom len ty sám máš kľúč. No tak sa vo viere daj po smere k vyššej sfére s odvahou, ktorou svetelný lúč. Vyberie sa hrdo, chudou temnotou v každej jednej diere, v každej jednej diere. Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladov, ale pravdou je častá nadradenosť záporu. Človek ale dostal ten dar. Ty si dostal ten dar. A rozhoduješ na základe vlastného výberu. Svojho vlastného, vlastného výberu. Všetky myšlienky vytvárajú slová, no a slová podnecujú činy, nič na svete nedeje sa len tak bez príčiny. Všetky akcie, dočkajú sa reakcie. No a všetci ľudia, čo súdia sa raz prebudia a zistia, že bezcieľne blúdia. Nekonečnou tmou. A že život už prestal byť hrou, ríšou snov a stal sa ostrou odvetou ich činov a poslednou metou ich životov. Sami sebe sa stali Achylovou vetou, zasiahnutou práve touto vetou, že každý raz dočká sa plodov a následky bude musieť znášať a preto, snaž sa farbu vnášať. Do životov iných, sivých, tých druhých, ktorých myšlienok zmocnila sa moc a majetok. Oni dokážu bez výčitiek do huby ti srať. A na druhý deň brata bude hrať. Ale keď potrebuješ niekoho, po boku mať. Za chrbtom stáť. Vtedy kamoš sa ti otočí, otočí, odbočí a zaútočí na lepšie postavenú osobu, pre vlastnú potrebu a spotrebu dokáže divy. Vtedy vie byť milý, plný sily a v každej chvíli ochotný na pomoc prísť. Stále v ústrety výsť. Ty stal si sa bohom a on je tvojím oddaným sluhom. Veľmi si ťa váži a stráži. Ale to len pokým z teba ťaží. A všetko čo máš a čo dáš, nevyťaží. Čo máš a čo dáš, nevyťaží. Ľudská myseľ ako, to miesto nekonečných súbojov opačných pólov, protikladov, niekedy pod nadvládou kladov, ale pravdou je častá nadradenosť záporu. Človek ale dostal ten dar. Ty si dostal ten dar. A rozhoduješ na základe vlastného výberu. Svojho vlastného, vlastného výberu. Takže tu a teraz: Vítam ťa do vyššej ríše, ďaleko za hranicami skutočnosti, svet bez rozdielností, ktorý bol vytvorený za účasti predstavivosti dvoch bytostí. Ktorým ale vypomohla fantázia, vrcholná dimenzia človeka a vďaka nej preniká tu teraz do vašich uší a duší invázia pravdy, explózia slov, ktoré prekonali hradby, vystavané mysľou a stali sa zmyslom, podstatou vašich životov. A tiež aj príčinou činov, ktoré postupne vykryštalizovali dosť spolupráce kedy spojili sa častice z ulice do ucelenej dvojice diel, jeden diel, jeden cieľ. A to preskočiť stereotypom vytvorené hranice a nájsť tam to miesto, kde len myšlienka je stavebný kameň. Nekonečný prameň a plameň, ktorý dokáže ničiť alebo tvoriť. Musíš zvoliť, čo robiť, hovoriť, ako žiť a vôbec prežiť. Byť či nebyť? Byť či nebyť? Byť či nebyť? Byť či nebyť? No tak čo, našiel si odpoveď? Ako áno, no tak povec! Kde je vlastne rozdiel: Medzi tebou a mnou? Medzi svetlom a tmou? No a to je presne mojou, NEKONEČNOU DILEMOU!