V piatok pytala si cigaretu Oprela sa o ňu ako o stĺp Vraj ju hrozne mrzí to že je tu Tak niekam vypadnúť V sobotu sme spolu tiež dali reč Ja a nostalgická Lucia Spustil sa dážd a tak išli sme preč Do kina, ale už v nedeľu R: Vravela Lucia Že žiť je pasia Kto za tu zmenu asi môže? Asi ja Celý další týždeň nebolo dňa Že by sme spolu neboli Dnes už často presvieča ona mňa Že každá bolesť prebolí Keď vonku prí a sú palčivé dni A niet sa kam pobreť Má stále úsmev a bláznivé sny Už aspoň stokrát R: