Môj otec zvykol pracovať na sloji
Ďaleko pod zemou
Kopal uhlie aby roztopil oceľ
Ale teraz stojí ako osamelý človek
Lenivý a zúfalý
Presne ako železné kolesá ktoré ho zosadili
A:
Nedokážem zastaviť svoje slzy od padania
Padajú ako dážď
Tvoje slová múdrosti ma volajú
Vešám svoju hlavu v hanbe
Žijeme v tichu pred búrkou
Žijeme v tichu pred búrkou
Zvykol byť rybárom
Ktorý sa plavil po mocnom mori
Pátral po úrode z hĺbky
Ale teraz loďstvá sú hrdzavejúcimi vrakmy
Zakotvené pri prístave
Plavia sa na chladnom sivom prázdnom mori
A:
Môj otec bol pracujúcim človekom
Dal mi svoj život
Jeho duch sa naťahuje cez čas
A sprevádza môj osud
A:
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.