Dovoľ mi namaľovať ti portrét človeka ktorého vlastné meno by určovalo v dobách aby prišli všetky veci bezbožné
Narodený vo výsade, dieťa aristokracie
Tak jemná mladá myseľ, ešte tak nečistá
Jeho bolo srdce temnoty ktoré bije vnútri jeho hrude
Prináša život do zločinov ktoré prejavoval
Čertík úchylnosti na krvavej ceste na ktorej klusá
Spisovateľ nemysliteľného, Markíz de Sade
A:
Pobúruje zákony oboch, povahy a náboženstva
Podriadenie v prospechu alebo jej územia
Alebo tak veril s celou svojou nenávisťou a narcizmom
Aby bojoval proti sklonom ale nadarmo
B:
Povaha inšpiruje naše zvláštne chute
Ona ich maľuje len také aké sú
Z najtmavších rohov mysle
Tak skutočnej ako ranné slnko ktoré vyjde presne rovnako
C:
Tkal svoje písané slovo s vláknami mäsa všade
Sľuboval veci tak postrašujúce, zmenia ťa zvnútra von
Keď uchopenie hrôzy oslobodilo tvoju dušu ktorá je zapálená
Zbadaj architekta bolesti
Odhaľujúce sa fantázie príliš divoké aby sa odkryli
Skrúca tvoj svet so zjaveniami zatajených storočí
Bol filozof alebo bol len šialený?
Zbadaj architekta bolesti
Každý príbeh čierny ako smola oblečený vo farbách pekla
Tvoje sny budú plnené so znením umieráčika
Cítiš týčiaci sa tieň hladnej gilotíny
A budeš oslepený osudnou žiarou čepele
A:
B:
C:
Povaha ťa nemôže zviazať len jej potrebuješ slúžiť
Škodíš bez obmedzenia alebo zastav sa pri náklade kohokoľvek ktorý môže byť
Ich bolesť sa stáva tvojím rajom
Tvoja túžba, ich zánik
Donútil ťa spoznať šelmu vnútri
Pomohol tí predstaviť si
Žiadna túžba aby mučil mäso a kosť
Myseľ môže zapríčiniť omnoho väčšie zničenie sama
Keď sa semeno ujalo koreňa
Rastie nečisté, tvoje myšlienky znečisťujú
Všetky veci prosia povahu
Ona má potreby naších zločinov
Slúžime jej keď hrešime
Čím krvavejší je náš opus
Tým väčšie je jej územie a jej úcta pre nás
B:
Vyjde presne rovnako
Vyjde presne rovnako
Vyjde presne rovnako
Vyjde presne rovnako
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.