Vzdialený zvuk milosti zneje v mojich ušiach
Ďaleko od hromád mizne
Zatvoril som svoje oči a čakal na bolesť aby uplynula
Spomenul som si na malý príbeh ktorý som dnes počul
Áno, cítim sa chytený
Tak zamknutý
Chytený v klesajúcej špirále
V, v čiernej
Nebudem späť
Áno, o chvíľu budem tu
A:
Nepotrebujem vidieť tvoju tvár
Nepotrebujem počuť slovo ktoré hovoríš
Nepotrebujem poznať tvoje meno
Alebo to prečo si tu
Tiene minulosti sa objavujú predomnou
V hromadach miznú
Zvuk tichá zneje pre väčšie dobro
K tomuto bodu nemôžem uveriť svojím ušiam
Áno, prichádzam rozbalený
Začínam sa obnosovať
Kráčam po konečnej míli
Do, do čiernej
Nebudem späť
Vyberám si byť tu chvíľu
Potom som uvidel tvoju tvár
A počul som slová ktoré si hovoril
Potom som si spomenul na tvoje meno
A na to prečo som tu
Keď sa pozerám do tvojich očí
A videl som to ako si veľmi plakal
A mal som zjavenie
Bolesť by neuplynula
Jazvy by trvali v božom výtvore
Požehnané tajomstvá ma držia
Potom sme všetci zavreli naše oči
A ľahli sme si a vzdychli sme si
Žime mladí, umrime slobodní!
Vzdialené zvonenie milosti zneje posledný krát
V hromadach sa otáča do hliny
Zformovanej nato čo je teraz, väčšie dobro
Aby zavrelo príbeh včerajška
A:
Potom dieťa klamára dáva svoje ruky do ohňa
Volalo sa to nespokojnosť
A človek so slovom opakoval to čo počul
Viedol do hromady zmätenia
Požehnané tajomstvá, utrpenie
Potom dieťa zavrelo svoje oči a ľahlo si a umrelo
Ži mladý, umri slobodný!
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.