V ústach delírium,
nemé pódium,
scéna s modrým mojim slnkom
vychodila včera z úst.
Pohni ten pás mŕtvy
a večné voľno,
to je obsah
každých kníh.
Šepkár vietor
šepkal hluchým,
všetkých poznal
v tom prítmí.
Pred oponou stáročí
primabalerína Zem,
pred oponou stáročí,
v zákulisí hviezdy sen
sa rodí v najnovších šatách,
svet sa tacká, bezbranný.
Pred oponou stáročí
primabalerína Zem,
koľkokrát sa zatočí,
kým vykríkne: Nevládzem:
Ó, ó, ó ...
Kedy skončí predstavenie,
Sybila, ty to vraj vieš,
všetci veria, že ešte nie,
Sybila, že ešte nie.
Kedy skončí predstavenie,
Sybila, ty to vraj vieš,
všetci veria, že ešte nie,
Sybila, že ešte nie.
Á, á, á.
Kedy skončí predstavenie,
Sybila, ty to vraj vieš,
všetci veria, že ešte nie,
Sybila, že ešte nie.
Kedy skončí predstavenie,
Sybila, ty to vraj vieš,
všetci veria, že ešte nie,
Sybila, že ešte nie.
Á, á, á ...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.