Zapni môj mikrofón hlasnejšie, musím niečo povedať.
Povrchne kráčamš bokom keď my prichádzame.
Cítiť to na tvojej hrudi, tá sa výslovne nafúkne.
Ľudia na tej ulici, prepadajú panike a začínajú bežať.
Slová stratená na stránke listu dokončené prichádzajú.
Skoč do mojej mysle, ja privolám ten rým ktorý skladám.
Ja liečim tú slepotu, ja sľubujem že nechám slnko vnútri.
Chorý s temných spôsobou ktorými pochodujeme do toho bubnovania.
Skočíme keď nám oni povedie že oni chcú vidieť skok.
Je*** to, ja chcem vidieť neaké zopnuté päste.
Ja som stratil niečo, väzmi si späť čo je tvoje.
Vravím niečo čo ty vieš oni na teba zato mohli zaútočiť.
Pretože som chorý s toho že som posudzovaný ako som bol predtým.
Akoby som bol hlupák ktorý nestojí za nič.
Akoby táto vojna bola fakt len ďalšou známkou vojny.
Akoby to neslúžilo na obohatenia a zanechanie chudoby.
Akoby oni ti rozumeli tam na konci stíhačky.
Keď ty nemôžeš dostať benzín do tvojho tanku.
Týto vyje***ci sa smejú cestou do tej banky.
A inkasujú ich šeky, žiadajú ťa.
Aby si mal súcite a neaký rešpekt.
Pre neakého vodcu obyčajne nervózneho.
Koktanie a mrmlanie za opakovanie nočných správ.
Ostatná časť sveta pozerá na konci dňa.
V obývačke, smiech, akože, čo to on povedal?
Amen... Amen... Amen... Amen... Amen...
V mojej obývačke, pozerám, ale ja sa nesmejem.
Pretože keď príde napätie, ja viem čo sa môže stať.
Ten svet je chladný a odvážny muž robí opatrenie.
Musí reagovať alebo bude odviaty k zlomom.
Desať rokov starý a niečo čo sa dá vidieť.
Je ďalšie dieťa v mojom veku zdrogované pod džípom.
Unesené pod vplyvom a neskôr nájdené pod stromom.
Ja sa čudujem či on uvažoval, že ďalšie môžem byť ja.
Vidíš? Tý vojaci čo sú dnes preč.
Táto kefka ten prach s nepriestrelnými vestami preč.
Je to ironické, v časoch ako tento sa modlíš.
Ale neaká bomba rozprášila tú mešitu práve včera.
Sú tu bomby na autobusoch, bicykloch, cestách.
Na tvojom trhu, v tvojich obchodoch, v tvojom oblečení.
Môj otec mal veľký strach, ja viem.
Ale dosť hrdosti v sebe aby ho neukázal.
Môj brat mal neakú knihu ktorú by držal s hrdosťou.
Neakú malú, červený obal zo zlomeným chrbátom.
V zadu, on ručne napísal dnu neaký citát.
"Keď bohatý vedie vojnu, je tým chudákom ktorý zomiera."
Medzitým, ich vodca iba rozpráva stále ďalej.
Koktanie a mrmlanie za opakovanie nočných správ.
Ostatná časť sveta pozerá na konci dňa.
Obaja vystrašení a nahnevaní, akože, "čo to on povedal?"
Amen... Amen... Amen... Amen... Amen...
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
S rukami sa držal vysoko na neby tak modrom.
Ako ten oceán ktorý sa otvára aby ťa zhltol.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.