Obdobie mladosti a zivota bez problemov mrzi ma ze ta doba je pre mna stratenou casto sa obzeram spät so smutkom spominam textom a fotkami si to vsetko pripominam pritomnost taka nieje preco sa to meni preco spoznavam skutocnost bolesti a trapeni ako sa to dokazalo vsetko v smutne zmenit preco som si to nevazil a nedokazal cenit je to sposobene pestrou farebnostou tohto sveta vsade su ini ludia zvyky zimy a leta nemam uz energiu som unaveny zivotom vycerpany na vsetko pripraveny spomienky sa z mojej hlavy nikdy nevytratia je mi smutno ked citim ze sa uz nevratia drzim ich v naruci su sucastou zivota spomienka na nenavratno sa hlavou prepleta iba ta ktora ma pre mna najvyssiu cenu pomoze mi prekonat casom vytvorenu zmenu ked otvorim dennik v minulosti citam vidim tie rozdiely sam seba sa pytam preco sa to neda vratit preco musim byt iny idealy a ciele sa uz netykaju rodiny dakujem za vsetko minulost bola krasna s presilou smutku spominam uz nieje taka jasna Kracam znovu sam na druhy breh sa pozeram na to co som pred tym mal teraz len matne spominam mozno sa mi to len zda mozno takto sa to ma tak ako cas mi uteka aj z mojej studne vysycha ludi ktorych som poznal na druhom brehu nechal iba spomienkou na nich formou fotky ukladal tak ako farby svet tam ma svoj album si dobre chran kazdy jeden obrazok do pamäti ukladam kazda jedna fotka v nom pre mna velku cenu ma ked v nom listujem a citam vsetko hra zas ako ma spoznal som buducnost minulost je uz iba spomienkou tak som si to vybral a odisiel sam so sebou odchod to je to jedine na co teraz spominam ci som spravil dobre a ci zle tak nad tym sa uz nezamyslam dovod mojho cinu vsak stale vo mne bludi opisat to nevies citim to stale vo vnutri spravil som to raz spravil by si to zas nikto mi v tom nezabrani ani moj vnutorny hlas ostanu len spomienky na vsetky krasne slova casy ja tu uz vsak nebudem strazte si svoje hlasy ved bolo to tak davno nic ma uz nezastavi ani parny pocet ruzi ci nepriatel pred branami tak odchadzam sam svoj album tu nechavam na vsetko co som predtym mal prave teraz zabudam Svoju zbierku spomienok si kazdy v sebe nosi su to miliony odpovedi na otazku kto si zazitky, skusenosti viazuce sa k minulosti sprevadzali nase kroky od detstva az k dospelosti ako velka kniha ja sam seba sa pytam preco tak casto a rad si v nej listujem a citam preco si nepamätam den ked som uzrel tento svet po prvych vianociach uz v mojej mysli ani stopy niet no za dvadsattri liet do nej napisal som vela viet obrovsku mozajku pozliepal z malych etikiet a preto ked si v knihe spomienok obraciam stranky roky plynu utekaju nikdy nevratia sa spiatky velmi sa snazim zovriet si ich vo svojej hrsti no su ako zrnka piesku tecu mi pomedzi prsty a tak sklanam sa hladam a pojednom ich zbieram jedine kym chut mam viem ze zatial neumieram Kde su tie casy ked to nebolo tak zle kde su tie krasy ktore uz su teraz hnile ostava len spominat ved uz sa to nevrati cas sa krati v dialke stracaju sa dobri kamarati vsetko co som kedy mal to mi cas uz davno vzal vtedy som to prehliadal potom za tym nariekal dopredu som utekal nedaval na svoje myslienky bolo to tak pekne teraz ostali len spomienky preco to tak boli preco sa to neda vratit preco vsetko co mas rad musis v buducnosti stratit preco ked to chces navratit album fotiek povie nie ze tak to uz nebude iba spominat sa smie vnutri silne polemie je to jedine co mas tazka odpoved je na to ci sa s tym vysporiadas tak odkaz ze ked odidem tak chcem na hrobe kvety a nech potom na mna v dobrom spominaju moje deti