Sloha1:
Evčera spadli na zem
dve malé Dmiubolené krídla labutí
splynuli Ev snehu tak ako všetko
za čím som Dmidonedávna ešte nesmútil
Evločky nápadne kvitnú na okne
myslel som Dmiže už na to nemyslím
keď Eroztápal som ti vločky vo vlasoch
tie kvety Dmimi už dávno k dlaniam primrzli
Sloha2:
Ebiele ticho zvoní do uší
posledné Dmikvety čo ti fúkam na pery
ten Ezblúdilý úsmev na anjelskej tvári
mi už Dminikdy nenakukne do dverí
na Eľadovej ceste sa mihajú kroky
moje Dmilícne jamky líže chladná dlaň
všetky tie Ekvety mi zostali pri nohách
všade len Dmisneh a ty nepýtaš nič zaň
Refrén:
Espomienky
na ten Gnebeský smiech
Dmiostali
nenaCvrátené
Espomienky
na ten Gnebeský sneh
Dmiuž nikdy
neCnájdeme
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.