Socha noci
V nočnej nekonečnosti sa pomaly posúvam
Naprieč pláňami
Bezútešnosti
Uprene hľadím, čas tu neexistuje
Len nekonečný, večný, ja
Som socha noci
Strnulý... predsa len letím... aby som skúmal... čo bolo postavené
Z nenávisti
Som kráľom tohto sveta
Držiteľ trónu nenávisti
S čistým zrakom to vidím
Aj keď je tma
Pre mňa je tma vždy
Slnečné svetlo sa ma nemôže dotknúť
Ani sa nedotkne mojej mysle
Ale ja ho môžem dosiahnuť, aby som ho strávil
Som tvárou múdrosti
Trest, zatratenie
Som tieň, naširoko otvorené oko
Stávam sa mocnejším
Socha noci
Privedená vládnuť nekonečnu
Pomaly sa posúvam... nocou... nekonečnom
Keď šero rastie
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.