Babylon stichol,
neony žiaria,
skrátene operácie noci,
asfalt vsaný slnkom.
Tak teraz dýchame ako každý jeden.
Pohyby v tvojom úsmeve,
bláznim, keď sa na mňa pozrieš,
pozerám bokom,
tak zdvihnúť sa a lietať,
naraziť späť do tvojich očí.
Bude to reálne,
cestu, ktorú cítim,
dovolí mi sa zviesť
počas noci.
Tak ideálne...
Lesklá ako nôž,
tajomná a zraniteľná,
slová, ktoré som povedal,
moje pocity tak zneužívané,
nechaj ma byť vinný..
Pohyby v tvojom úsmeve,
vyprázdnia môj horizont,
tvoja ruka v mojej,
kompenzuje smútok
opätovný v mojej hlave.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.