Dotýkajúc sa zeme, idem domov za tými čo mi chýbajú
Živý a zdravý, týždne exilu sa stali blaženosťou
Ale niečo je v jej hlase, keď ma volá
Cesta, ktorá ma má viesť
Cez agóniu, s chuťou krvi v mojich ústach
A mrakmi pred mojimi očami
Kľačím vedľa postele, kde leží moja krvácajúca divožienka
Tri mladé duše v zúfalstve
Narazím na zem, Nausea ma zobúdza na svitaní
Nádej je nájdená
Rozrytá, otočená a potom
Odídená
Stolička z ocele a drôtu, jej nohy široko otvorené
Bezmocný vedľa chladne stojím
Doktori sa vzdialili, nechali nás s týmto zdesením
Nech vidíme farby zázraku zošednúť
Potom plač a potoky krvi tak smutne tečú
Naše sny rozliate na chladnej tácke
Dva mladé duše v zúfalstve
Chýbaš mi
Nikdy som nepoznal tvoje meno, ale chýbaš mi rovnako
Mal som žiť pre teba, stratil som chuť žiť keď si prišiel
Nikdy to už nebude rovnaké ale milujem ťa ja tak rovnako
Mal si byť prvý, tak nádherné
Teraz sa budem navždy báť dúfať
Irónia, vidieť ma šepkať cez jej kožu
Tak nadšene nášmu dieťaťu, tam hlboko vnútri
Alebo keď mi nadšene zavolala
Že videla náš obrys na nemocničnej obrazovke
A o sestrách, čo sa obávali, že si sa nikdy nepohol ani neotočil
Príliš neskoro sme videli varovanie, príliš neskoro sme sa dozvedeli
Nikdy som nevidel tvoju tvár a teraz si preč bez stopy
Okrem stopy krvi, ktorá je hlboko zarezaná v mojich očiach, namiesto teba
Nikdy nebudem rovnaký ale aj tak ťa budem milovať vždy rovnako
Bol som pripravený byť tvojim otcom, ako sa na to môžem pripraviť opäť?
Stále sledujem stopy krvi, vždy vedú naspäť k tebe
Prázdne roky preklínania tej záplavy, dve mladé duše v zúfalstve
Chýbaš mi, chýbaš mi....
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.