Lampáš je rana na nebi, ide z nej tichá žltá krv, ešte viac pod ňou blúdime len nespievame ako prv. Veď ani Zem už nespieva, keď na traktory prší prach, raz Perún nebo otvorí a tichom pôjde štvorzáprah. Všetko si prežiť, ochutnať, ponajprv pieseň, potom vzdor, Boh zabudnutých vrchárov, prísny Boh doráňaných hôr. A za ním pieseň prastará, sadne si pod šíp na medzu, len po ňu, ďalej ani krok, nádeje z hĺbok vylezú. Všetko si prežiť...