Pôvabné lúče osvetľujú tmavého jazdca Celého ho objímajú a očarujú A zakaždým, keď počujem plač dažďa Moje telo sa zmení na chlad a vlhkosť Od smútku tohto muža vždy začína pršať Tak jasne cítim to teplo A snívam o dni, keď utečiem preč Dážď, ktorý nekonečne dopadá na moje telo Nejakým spôsobom kvapká so zdrvujúcou jemnosťou Čas, ktorý by jedného dňa prišiel, práve nastal Rozprestreté dlane sa mihocú Od smútku tohto muža vždy začína pršať Tak jasne cítim to teplo Aj napriek prúdu svetla je to tak zničujúce A ak sa dlane nehýbu, dážď padá odtiaľto Slzy smútku nikdy nevyschnú Utápajú všetky emócie Bez dáždnika Počujem hlas kvapkajúcej dažďovej vody Snažím sa vsunúť spomienky do jasnej noci Prajem si oblohu, kde po daždi zažiari slnečné svetlo Aj napriek prúdu svetla je to tak zničujúce A ak sa dlane nehýbu, dážď padá odtiaľto Až do konca všetkých časov nezahyniem Život je "Svetlo a Dážď" Iwon Yuu