Je nám to jedno máme zavreté tlamy, sleduj kam sme to dotiahli sami, po hrdinou s dynamitom na hrudi, alah je vraj pravý čo ich rozsúdi, ku*vy, koks deti v kontajneri, že sa to raz zmení môžme slepo veriť rakovina,aids,vystrihané pačesy, mizneme ako vyklčované pralesy máme v pi*i vôbec nás to netrápi, božský toleruje naše prešlapy vodu dealujeme za benzín, a cez smog nevidíme na hviezdy sme perverzní, máme besné sny, v depresii matky nezvestných svet je zlý vraj viac než my, nepresvedčís ma že je nežný, vieme ho ničiť ne ho nasítiť flaškou zabíjame pocity v krajine, ktorá sa topí v lajnách, život sa stal drahý ako maybach nikto ti nedá nikdy nič zdarma ludia pokúšu ťa ako kajman zo zeme stáva sa velká sauna, nevieme, ktorá cesta je tá správna bláznivé a pravdivé,povedz kolko mostov spálime vždy proti múru nehladáme dvere, sme väznení ako prd v slepom čreve, neviem či som fakt dalši rebel, či necháme to ďalej rásť ako plevel neviem či to fakt celé vstrebem, že je nám to jedno kam zem dnes speje (Refrén) Poznám svet v ňom sa nevyznám, chcem ostať stáť, no stojím sám, nemám strach no bojím sa, viem byť zlý no krotím sa. Mám otázky chcem odpoveď, kto z vás mi na ne zodpovie chcem to vedieť kým dodýcham, pokým sa tu zeme dotýkam. 2x Vnímame strach cítime pach krvi, strácame city sme sku*vene hnusný, pomaly mizneme jak neskorý úsvit, není to správne je*e nás to vnútri, klamú nás média klame nás každý sme skazený druh stratený navždy, za pár korún sme ochotní vraždiť, jak zver ktorá nevie čo sa patrí študenti skáču z domovov mostov, lebo nik nechápe ich odlišný postoj čoraz viac ľudí vychádza z kostolov, padáme dolu jak listy zo stromov nabudení pomstou,zlosťou, extrémna viera je svetovou hrozbou vo vojnách strácajú matky synov, ne svojou vinou su pod hlinou hladáme úkryt v bláznivých sektách pred svetom sa chceme schovať preč, strácame sa v tých rýchlych mestách, chýba spôsob ako zabiť stres nevieme oceniť lásku,ochotu, nevážime si ani ľudskú hodnotu prestávam veriť že svet raz dospeje, pomaly sa zo zeme stávajú Pompeje zdvíhame poháre zapime chyby, dažďové kvapky su kyslé jak kiwi do vzduchu púšťame špinavé plyny, a raz sa nám vypomstia všetky tie činy bolo by lepšie bez aidsu a rakoviny, choré decká čo strácajú sily nemáme dôveru, nemáme kľud stratený svet naň už nemáme chuť. (Refrén) Poznám svet v ňom sa nevyznám, chcem ostať stáť, no stojím sám, nemám strach no bojím sa, viem byť zlý no krotím sa. Mám otázky chcem odpoveď, kto z vás mi na ne zodpovie chcem to vedieť kým dodýcham, pokým sa tu zeme dotýkam. 2x