Tvoja tvár bez emócií nikoho neoklame, tu nikoho všetci sme cítili plameň a ona mala tie isté slzy na ceste domov k peklu jedného človeka, stále počíta roky, stále počíta roky hej braček, všetci sa znovu učíme milovať pretože to bolo skutočné čo si naháňal cez polia zlata zoširoka otvorené stáť na miestach z ktorých nemáš fotku bolo to skutočné, okná zavreté, mohli sme cítiť mätové polia plakať spievať s rádiom pesničku ktorý nepoznáme to bolo skutočné vravíš: "možno nie som primladý aby som bol kovboj" hej braček, všetci sa učíme znovu milovať hej braček, všetci sa učíme znovu milovať ustlať si posteľ v deň na cudzej zemi medzi cudzími stenami uvažovať o slovách ktoré by si povedala do telefónu, keď nikdy nezavoláš pocíť váhu otcovho prsteňa a všetkých tých snov, a všetkých tých snov hej braček, všetci sa učíme znovu milovať pretože to bolo skutočné čo si naháňal cez polia zlata zoširoka otvorené stáť na miestach z ktorých nemáš fotku bolo to skutočné, okná zavreté, mohli sme cítiť mätové polia plakať spievať s rádiom pesničku ktorý nepoznáme to bolo skutočné, vravíš: "možno nie som primladý aby som bol kovboj" hej braček, všetci sa učíme znovu milovať hej braček, všetci sa učíme znovu milovať Poznám ťa ako poznám svoj odraz kráčať po vode naprieč oceánu túžby každý, koho poznám, hľadá ochranu snažiť sa pritiahnuť si svoje rodné mesto cez telefónne káble pretože to bolo skutočné keď si tam stála v tvare svojho tela strach nepozná lásku keď všetci sme rovnakí bolo to skutočné keď si hľadela späť ponad vodu slzy padali ako dážď, kvapky sa vlnili proti hanbe bolo to skutočné keď si spievala hallelujah, hľadiac do hlavne hej braček, všetci sa učíme znovu milovať hej braček, všetci sa učíme znovu milovať