Zlomená koruna
Dotkni sa mojich úst a drž môj jazyk
Nikdy nebudem tvoj vyvolený
Budem doma, v bezpečí a skrytý
Nemôžeš ma presvedčiť ak neuvidím úsvit.
Ťahanie na mojom tele bolo príliš silné,
dusí voľbu a vzduch v pľúcach
Radšej nedýchať, ako dýchať klamstvo
pretože ak otvorím svoje telo, dýcham klamstvo!
Nebudem hovoriť o tvojom hriechu
Bolo tu východisko od neho
Zrkadlo ukazuje nie
tvoje zásady sú všetky zastrelené.
Ale oh, moje srdce bolo prasknuté
Spoznal som svoju slabinu
Tak drž moju ruku,
Neodovzdaj ma temnote.
Tak lez po mojom bruchu až kým nezapadne slnko
Nikdy si nenavlečiem tvoju zlomenú korunu
Zobral som sa na cestu a na všetko sa vykašľal
Teraz, v tomto súmraku, ako sa opovažuješ hovoriť o milosti?
Tak lez po mojom bruchu až kým nezapadne slnko
Nikdy si nenavlečiem tvoju zlomenú korunu
Zobral som sa na cestu a na všetko sa vykašľal
Teraz, v tomto súmraku, ako sa opovažuješ hovoriť o milosti?
Tak lez po mojom bruchu až kým nezapadne slnko
Nikdy si nenavlečiem tvoju zlomenú korunu
Môžem sa zobrať na cestu a môžem sa na všetko vykašľať,
ale v tomto súmraku naše voľby pečatia náš osud.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.