Ref. : Mám pocit, že žili sme tu každý zvlásť, už ani nemôžeme vrátiť čas. Už ma viac nebaví hrať sa na pár, záver náš. Lám si hlavu nad tým, čo máš naozaj rád, priznávam pravdu, ja už nechcem sa báť. Dávno už nieje len môj kamarát, som zbláznená. Stál sám, tvár mával nevinnú, keď klamal, že s inými nespával, rád dával nám nádej, že som preňho pravá do klamstiev sa zamotával. Cháp, som tá, čo zvládne veľa, ale pokial veľa zrádzaš, stále menej znamenáš. Z rán spálená, bývala som, časom zistila som, že som znovu zrodená. Stále menej hovorov a správ, stále viac iba lží a poloprávd, stále sa viac okolo obzerám a prestávam sa prekonávať. Výčitky mi nedali spávať, nechápala som tú zmenu nálad, bola to karma, za ktorú si môžeš sám, podvádzal si ma tajne ja už nečakám. Ref. : Mám pocit, že žili sme tu každý zvlásť, už ani nemôžeme vrátiť čas. Už ma viac nebaví hrať sa na pár, záver náš. Lám si hlavu nad tým, čo máš naozaj rád, priznávam pravdu, ja už nechcem sa báť. Dávno už nieje len môj kamarát, som zbláznená. Ego : Prázdna kolonáda bytov, je sám. Krásna fasáda vynovená. Plastové okná, no mysľou je tam, kde maľovala steny jeho vyvolená. Nikto z nás neváži si, čo má, pokiaľ to nestratí, neprekoná. Učiť sa na chybách druhých, poznám túto vetu, čo sa na nikoho nepodobá. Chráň si to vzácne, nemrhaj tým, čo máš. Bola to ... očenáš. Vraj sneží a ja nemám šál, blázni počasie a ja mrznem, kde som havaroval. Zapadli sme v záveji, cestou na výlet plný nádejí, v správach len zábery, jako ťa bozkáva, keď ťa zachránil, na pery, jako si rada, jak ťa odvádza do perín. Sám, 3-krát pýtaš sa jak sa mám, nemá to význam, cháp. Stáva sa to, no prečo nám ? Práve nám ? Plán, čo budem robiť, keď nie pri tebe stáť ? Znovu to zažiť s niekym ďalší krát, ten plán nečaká, kým sa spamätáš, chápeš snáď ? Ref.: Mám pocit, že žili sme tu každý zvlásť, už ani nemôžeme vrátiť čas. Už ma viac nebaví hrať sa na pár, záver náš. Lám si hlavu nad tým, čo máš naozaj rád, priznávam pravdu, ja už nechcem sa báť. Dávno už nieje len môj kamarát, som zbláznená.