dnes je deň, keď sa všetko serie
som ako vták, ktorému zmoklo perie
tvárim sa múdro, ale aj tak nič neviem
nič už nemám, no stále si beriem
každý mi volá, každý chce radu
som ten, čo vyčnieva z radu
chcel by som stáť radšej niekde vzadu
kde na všetko vidím a nečakám zradu
stretol som ľudí, čo nemusím
vedia všetko a nič, a nič sa im nehnusí
dajú ti cítiť, že si pán nikto
a keď im dôjdu slová, skúsia to s bitkou
zas je tu deň, keď som dostal po hube
pchal som nos kam som nemal – a zas budem
trochu to bolí, ale to patrí k veci
ja som iba človek, a takí sme všetci
všetci, takí sme všetci, všetci
teraz ide o to, hlavne nebyť sám
aj keď sa kazí, všetko čo sa dá
veci sa hýbu, je to stále tak
aj keď sa cítim ako zmoknutý vták
zas je tu deň, keď mi nič nejde
a nikto nevraví „neboj sa to prejde“
pozerám okolo, všade samá voda
a každý krok je náhoda
cítim sa ako zbitý pes
včera bolo zle, ale horšie je dnes
smola je vraj korením života
som slon, ktorému odhryzli z chobota
niekedy zle sa vodí
možno to nerozchodím
urobil som všetko, čo sa dalo
ale niekedy je aj všetko málo
stále to skúšam a neverím na reči
že lojálny výraz tváre mi svedčí
chcem iba zistiť, čo je vo veci
som iba človek a takí sme všetci
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.