malá moja kamarátka biela chcela sa vrátiť no dotýka sa cieľa čierného cieľa s bielym prachom to čo tešilo ju stala sa vrahom uniká spoza mreží života cez mreže tiahne biela ničota.chcela tým urobiť niekomu nazlosť no pomáha jej vtom naša spoločnosť. krvavá triaška sa opäť blíži už je pribitá na žitom kríži.víla s práškom ju len prebudí,veď k tomu potrebuje ktorá jej vždy chutí.nekopni do mňa veď ja nie som pes, chcem žiť zajtra a nie iba dnes, ale pilní plná mreže života jej brúsi odporná biela ničota heroín ta biela smrť,ktorá mení tvoj život na vypriahnutú púšť čo sa stebou stalo ružový pocit s uvolnenia sa zmenil na bezodnú priepasť tvoje sklené oči upreté kamsi do neznáma. vychudnuté telo rozdrásané hnisavé žili. žiješ svoj život,ak to životom ešte vôbec možno nazvať. v špinavom bite plného odpadkov,rúžičiek a inekčných striekačiek pripisuješ vinu len droge,ale ten kdo za to skutočne môže si ty a tvoj heroín tá biela smrť ktorá mení tvoj život na vypriahnutú púšť