


|
|
Karol Duchoň - Úsmev bol mojou kolískou Karol Duchoň - Úsmev bol mojou kolískou | | V úsmeve šumia lesy
a potok na klávesy
ukladá vlny.
V úsmeve dúha spáva,
na flaute hráva tráva,
pole sa vlní.
V úsmeve klíčia slová
i pieseň slávikova
noty si hľadá.
V úsmeve ruža drieme
a o nej dávno vieme,
že je mladá.
Úsmev bol mojou kolískou
a v kraji, kde som rástol,
si úsmev s ružou stolistou
rád sadá s ľuďmi za stôl.
Úsmev sa nežne pýri,
keď kráča po klavíri
a núka nádej.
Úsmevom ako Chopin
na jedny dvere klopem,
na dvere hudby večne mladej.
Úsmev bol mojou kolískou
a v kraji, kde som rástol,
si úsmev s ružou stolistou
rád sadá s ľuďmi za stôl.
Úsmev sa nežne pýri,
keď kráča po klavíri
a núka nádej.
Úsmevom ako Chopin
na jedny dvere klopem,
na dvere hudby večne mladej.
|
| |