Beží, beží
nad mesto súmrak
zo všetkých strán.
Sneží, sneží,
sneží do prázdnych brán.
Čuší v páperí váš biely dom,
svetlá zhasli už za temným sklom.
Z veží, z veží,
čas ponúka náladu snom.
Z šedej výšky dýchol mráz,
tak otvor svoj prísny hrad,
zvrtni kľúčom v zámke raz
a spoznáš, kto má ťa rád.
La la la la ...
Raz tie záveje premením na jarný prúd,
noc a samotu pochovám v bezodný hrob,
kým však nesmelo obchádzam váš tichý kút,
iba vločky si sadajú do mojich ospalých stôp.
Z šedej výšky dýchol mráz,
tak otvor svoj prísny hrad,
zvrtni kľúčom v zámke raz
a spoznáš, kto má ťa rád.
Raz tie záveje premením na jarný prúd,
noc a samotu pochovám v bezodný hrob,
kým však nesmelo obchádzam váš tichý kút,
iba vločky si sadajú do mojich ospalých stôp.
Z šedej výšky dýchol mráz,
tak otvor svoj prísny hrad,
zvrtni kľúčom v zámke raz
a spoznáš, kto má ťa rád,
spoznáš, kto má ťa rád,
spoznáš, kto má ťa rád.
|
