Píšem do javora písmená,
píšem osud našich mien,
píšem, že si pre mňa súdená,
len ty z milióna žien.
Tie dva monogramy
pekne rastú s nami,
kým aj javor stačí rásť,
čítať budeme si, že aj my
mali sme raz sedemnásť.
Joze, ach Jozefína,
láska blčí v nás,
tak sa vraj nezačína
hocijaký špás.
A Joze, ach, Jozefína,
celým zasnením
viem, že prvý krok
môže byť mojim posledným,
keď sa tento rok
s tou Jozefínkou ožením.
A Joze, ach Jozefína,
láska blčí v nás,
tak sa vraj nezačína
hocijaký špás.
A Joze, ach, Jozefína,
celým zasnením
viem, že prvý krok
môže byť mojim posledným,
keď sa tento rok
s tou Jozefínkou ožením.
|
