Čas vyryl do tvárí
pochodov mapy,
tých ktorých podvodom
pochodov masy.
Linkami zavedú,
kam nocou kráčajú
skutoční chlapi.
Čas vplietol do vlasov
znamenia zimy,
tie večné znamenia
striebornej zimy.
Na tých ponesú,
hrdí a slobodní,
zrastení s nimi.
Na slnečných hodinách
vymetie hlavne pušky,
meria čas víťazstva,
čas veľkej ľudskej skúšky.
Na slnečných hodinách
vymetie hlavne pušky,
meria čas víťazstva,
čas veľkej ľudskej skúšky.
Už rastie štíhly
a večný strom vzdoru,
ten štíhly mocný
strom vzdoru.
Konáre sú ruky,
ktorými uchopia
svoj osud do rúk.
Na slnečných hodinách
vymetie hlavne pušky,
meria čas víťazstva,
čas veľkej ľudskej skúšky.
Na slnečných hodinách
vymetie hlavne pušky,
meria čas víťazstva,
čas veľkej ľudskej skúšky.
|
