®: DmiSpievam čerAveným uhBlíkom, čo Dmifúkajú do očí dym,
ľuďom, čo išli Fsvojim chodBníkom s cieľom rovnakým,
Dmivždy, keď bol vietor proti nim a slGmizy im do očí hnal,
Dmiako keď uhlíCky rozfúkaš, Bplameň zašľahal.
FA keď nieCkomu doBšiel dych a Cmal už málo síl,
Fdržal palceC a pomáBhal, alebo aspoň neškodil.
Nechceli za sebou nechať len misky vylízané,
dívať sa len tak okolo, čo sa stane,
toľkí to stále nechápu, boja sa, či zívajú,
veľké špinavé kvapky uhlíky zhášajú.
Niekto blízky sa objaví a dvere otvorí,
rozfúka v srdci uhlíky, zas sa oheň rozhorí.
Spievam červeným uhlíkom, čo fúkajú do očí dym,
všetkým spáleným deníkom s listom rovnakým,
je na ňom veta o chvíli, keď sa hviezdy skrývajú,
keď sa okolo ohniska dlane stískajú.
Až všetky veci postrácam, v dlaniach mi ostane vzduch,
naväčšie bohatstvo v rukách mám, keď impulz obieha kruh.
®: DmiSpievam čerAveným BuhDmilíkom ...
|
