Z tráv,
čítaj mi z tráv,
o tom, že vánok v steblách ševelí.
Z tráv,
čítaj mi z tráv,
o svojej láske hlasom nesmelým.
Poznáš už všetky štíhle písmená,
zožltni zopár lúčnych viet.
Archivár, tráva je archivár,
čo si pamätá, jak vyjde raz z tráv,
tvoju tvár, značí si tvoju tvár,
keď mi hovoríš, že ma máš rád.
Z tráv,
čítaj mi z tráv,
uč ma tie chvejúce sa písmená.
Z tráv,
čítaj mi z tráv,
o tom, že láska na byt prijme nás.
Veď to tam stojí písmom zeleným,
tak rozviaž dosky lúčnych kníh.
Archivár, tráva je archivár,
čo si pamätá, jak vyjde raz z tráv,
tvoju tvár, značí si tvoju tvár,
keď mi hovoríš, že ma máš rád.
Archivár, tráva je archivár,
čo si pamätá, jak vyjde raz z tráv,
tvoju tvár, značí si tvoju tvár,
keď mi hovoríš, že ma máš rád.
|
Ľubo Belák:
Eva Kostolányiová:
Karol Duchoň:
Jana Kocianová:
