Aj F mne sa C občas rozplyFnú
B obrazy do blízCka,
Fhľadám CjediFnú
Bpravdu javisCka.
Aj mne sa občas vytratí
úsmev ako duch,
no keď sa k nebu obrátim,
dýcham nielen vzduch.
Nie som iná ako vy,
keď dospievam, chcem ísť spať,
občas tiež sahám v okolí,
no túžim sa ich vzdať.
Som to Fja,
keď raz bude Ctma,
svetlá,dmi á,á,á, nezradiaB á,á,á,
kto somF ja,
ozajstCná,
svetlá, dmiá,á,á,
nezraBdia,
kto som ja.F
Aj mne sa občas podarí
zmýliť si vzduch a zem,
od zimy až do jari
po vlastných svetoch lyžujem.
Aj mne občas prihorí,
keď varím nebesám
a tiež po nočných oslavách
ráno v zrkadle ľaknem sa.
No som to ja,
keď raz bude tma
svetlá, á,á,á, nezradia,
kto som ja,
ozajstná,
svetlá, á,á,á,
nezradia.
CNajväčšia bolesť dmije,
keď Cpocity svoFje
popieCraš,
každý má FsvoCje Fja
a Bnejde sa ho Cvzdať,
každý má FsvoCje Fja,
za Bktorým musí Cstáť.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
