Jozef: Spevák zvesil hlavu
a pobral sa domov,
ako tak kráča,
vidí na zemi ležať vrabca,
ktorý mal polámané krídlo
a nemohol lietať.
Zobral ho do rúk
a krídlo mu obviazal,
vytiahol z komôrky zrno
a len, čo si vrabec zobol,
prehovoril ľudským hlasom.
„Som vrabec, vševed,
všetko viem, všetko dokážem,
sedel som na okne zámku
a videl som, čo sa ti stalo,
neboj sa nič,
máš dobré srdce
a preto z teba urobím
zmrzlinového princa“.
A odletel.
Pavol: Rád sa pýtam,
tak rád sa ťa pýtam,
čo do komína
nosí bocian.
Rád sa pýtam,
tak rád sa ťa pýtam,
či v noci príde,
príde v noci k nám.
Možno má v hniezde hrnček,
hrnček šťastia má,
možno má hrnček šťastia
biely bocian tam.
Dám ti krídla,
tak rád ti dám krídla,
v nebi sa skryme,
tam, kam bocian.
Dám ti krídla,
tak rád ti dám krídla
a poletíme
tam, kam bocian.
Možno má za komínom
modrých šarkanov,
možno má za komínom
batoh sladkých snov.
Rád sa pýtam,
tak rád sa ťa pýtam,
čo do komína
nosí bocian.
Rád sa pýtam,
tak rád sa ťa pýtam,
či v noci príde,
príde v noci k nám.
Možno má v hniezde hrnček,
hrnček šťastia má,
možno má hrnček šťastia
biely bocian tam.
|
Karol Čálik:
Jozef Bednárik:
