Jozef: Bol raz jeden hrad zo šľahačky,
biely a sladký
a bývala v ňom šľahačková princezná.
Všetko na tom hrade bolo zo šľahačky:
obrazy, postele, stoličky,
klavír, lampy, vankúše,
iba strechu mal z červenej papriky.
Princezná sa prirodzene nekúpala vo vode,
ale v šľahačke
a hrávala sa iba so šľahačkovými hračkami,
ktoré, keď sa jej znepáčili,
často aj zjedla.
Keďže vyrástla v šľahačke,
bola to pyšná princezná.
Pavol: Zvonček máš a zlaté vlásky,
veď si ešte, veď si ešte maličká,
prežívaš len čisté lásky,
slnko nosíš, slnko nosíš na líčkach.
Piesok máš a modrú lúku,
v nebi zlatých, v nebi zlatých šarkanov,
mesiac jemne melie múku,
melie múku pre nezbedných chalanov.
Rozprávka je krásna hra,
víťazí v nej, víťazí v nej dobrý kráľ,
rozprávke dnes poctu vzdaj,
v rozprávke sa, v rozprávke sa skrýva raj.
Keď raz k nebu vyrastieš,
rozprávke sa, rozprávke sa nezasmej,
rozprávaj tým deťom tiež,
o kráľovi, o kráľovi, princeznej.
Rozprávke dnes poctu vzdaj,
v rozprávke sa, v rozprávke sa skrýva raj,
nech nám svieti belasá,
kto ju ľúbi, kto ju ľúbi nech jasá.
|
Karol Čálik:
Jozef Bednárik:
