Dušan: Potôčik zaspieval pieseň jarnú,
tíško privítal dievčinu roztúženú,
ako cez vodu mládenec zrie jej do očí,
až sa ľahúčko dievčine hlávka zatočí.
Gréta: Fialky zvedavo načúvajú,
o čom dve srdcia potôčku rozprávajú,
milej na veniec prináša kvietky voňavé,
ach, ako ľúbiť ju vie.
Spolu: Samý úsmev vôkol nás,
stopy lásky, žitia krás.
Dušan: Pridaj k radostnej piesni
o šťastnej mladosti
tiež svoj hlas.
Gréta: Načo srdce vôbec má,
ten, kto lásku nepozná,
nevie, čo je to túžiť
a ľúbiť niekoho,
kto má ma rád.
Dušan: Na lúkach dúhových
smejú sa kvietky,
škovránok nôti nám.
Gréta: Na tráve s výskotom
hrajú sa dietky.
Dušan: Oj, ľúbim ľudí
a nie som sám.
Spolu: Samý úsmev vôkol nás,
stopy lásky, žitia krás,
pridaj k radostnej piesni
o šťastnej mladosti
tiež svoj hlas.
|
Jozef Benedik:
