Tam na kraji nášho lesa
vŕškom dolu cesta klesá,
po nej si sám
chodieval k nám.
Aj lavička tam je malá,
viem, že som ťa v láske mala,
keď som ťa
pobozkala.
Letelo vtáča nad nami,
pamätáš môj milý,
keď sme si lásku úprimnú
naveky sľúbili.
Letelo vtáča nad nami,
letelo v šíri svet
a naša láska úprimná
už sa nevráti späť.
Každý nám to šťastie závidel,
ty však náhle preč si mi odišiel,
darmo som ťa ľúbila,
vernú lásku sľúbila.
Letelo vtáča nad nami,
vysoko od zeme,
my dvaja už sa nikdy viac
spolu nezídeme.
Letelo vtáča nad nami,
letelo v šíri svet
a naša láska úprimná
už sa nevráti späť.
Každý nám to šťastie závidel,
ty však náhle preč si mi odišiel,
darmo som ťa ľúbila,
vernú lásku sľúbila.
Letelo vtáča nad nami,
vysoko od zeme,
my dvaja už sa nikdy viac
spolu nezídeme.
|
Jozef Benedik:
