|
|
Francis Cabrel - Gitans Francis Cabrel - Gitans |
| Keď si odišiel, cigán,
Zanechal si len
Auto rozobraté na kusy
Vzal si si bambusové stoličky,
Svoju gitaru z vôbec ničoho
A pod kožu si si dal vietor
Dotýkal si sa vtákov
Na oheň si položil kamene
Dlhovlasé ženy
Všetko umyli vo vedrách
Vysušili bielizeň na kríkoch
Vrátili decká do kamiónov
Na trstinové koše
A dotýkali sa vtákov
Kam si šiel?
Okrem blatných kaluží
A niekoľkých stôp na ceste
Si nič nechcel zanechať
Svojou cigánskou hrdosťou si poznačil
Aj závesy na karavánoch,
Ako poskladané zástavy
Dotýkal si sa vtákov
Kam si šiel?
Bojím sa svetiel miest
Veľkých nehybných domov
Záhrad všade okolo
Bojím sa, že z kancelárie vyvedú
S pomocou pušiek milície
Deti našej lásky
Nakladajú s našimi dcérami ako so zlodejkami
Z dna ich domov plných strachu
Plných bojových psov
Pripútali si svoju hydinu
Bdejú nad svojím starým železom
Nepodobáme sa....
Je tam už aj značka
Zákaz státia
Ako keby tam bol mor
Ostáva ti už len hľadať inde
Ľudí, čo by sa menej báli
Dúfať, že takí ešte sú...
A dotýkať sa vtákov
|
| |
