Zapriahnem koníčka, zapriahnem koníčka
do drevianoho vozíčka.
Odvezem pšeničku, odvezem pšeničku
do susedouho mlynočka.
Opytame sa mlynara,
či zomele do večera,
a ja budem lubiť
to najkrajšvo dieuča
od večera až do rána.
Azdaj ťa, Haničko, azdaj ťa, Haničko
šitkie čorti maľovali,
že na tvojo lička, že na tvojo lička
teľo peknej farby dali.
Ani čorti, ani diabli,
ale miui pan boh z neba,
však on dobre vedeu
však on dobre vedeu,
že kelo mne farby treba. |
Ján Ambróz:
